Zasa posledná

„Zas sme viezli najprv Kolára, potom Vitázka a nakoniec mňa.“

Je pol šiestej, takto chodila z dialýzy aj do Biskupíc, ale vozili ju prvú.

„Už si večerala?“

„Akurát mi doniesli večeru.“

„Tak ju zjedz a zavolaj mi potom.“

„Šak je už teraz studená, nevychladne mi.“

„Čo máte?“

„Jakýsi prívarok. Sú tam zemiaky a fazuľka, varené vajco a k tomu chlieb.“

„Nemáte tam mikrovlnku? Žeby si si to zohriala.“

„To by som musela ísť do kuchyne. Mne to nevadí. Zjem to studené.“

„Čo ste robili doobeda?“

„Cvičili sme. Jak malé deti. Keby som bola vedela, ani tam nejdem. Išla som sa len pozrieť, čo robia a už ma tam usadili, musela som aj ja. Takto dajte ruky, otočte hlavu, no, hovorím ti, jak malé deti.“

„Čo ste mali na obed?“

„Zemiakovú kašu a také dusené mäso.“

Všetko hovorí  akosi rezignovane. Včera mali „výbornú hríbovú polievku“, dnes ju ani jedlo nenadchlo.

„Kde si, mami, keď je tam taký hluk?“

„Na izbe. To hučí telka! Posadili ju na záchod, či voľačo vytlačí, lebo inak ju musia prebaľovať, ale telka musí hučať stále.“

„Keby si ty chcela niečo pozerať, môžeš si prepnúť? Pozeráš televízne noviny?“

„Nie. Šak tu celkom zblbnem. Včera jej hovorím, nech to prepne na jednotku alebo na markízu, pozerala krimi noviny a normálne mi povedala, že nie. Ja som sa snažila aj pomáhať jej, teraz na ňu kašlem. Nič jej nepomôžem.“

Len či si ty zasa nehrala tie svoje hry a neopýtala sa jej – vy nepozeráte televízne noviny na markíze alebo na jednotke? A ona ti povedala nie.

„Vieš, kto príde zajtra za tebou?“

„Kto?“

„Monka s Mišom aj s deťmi. Vybavili si audienciu u sestričky, že môžu prísť o pol jedenástej. Mišo učí do šiestej, potom by ich už nepustili.“

„Áno?“ poteší sa.

„Chcela som ti povedať, Gabika, že prádlo budem dávať tebe. Šak ja toho moc nenašpiním. Nebude ti to vadiť. Nechcem to dávať im.“

„Mami, oblečenie máš očíslované, spísali ti zoznam, to nemôžeme vynášať a nosiť späť. Máš to zaplatené.“

Hlavne by pribudla starosť s organizovaním. Zakaždým príde za tebou niekto iný a bude sa musieť zastaviť u mňa pre prádlo. Potom si zmyslíš, že by som ti aj to jedlo v kelímkoch mohla nosiť...

„Dobre. Ešte som voľačo chcela, ale to od Ivanky.“

„Prečo od nej? Veď povedz čo, donesie ti zajtra Monika, alebo v nedeľu ja.“

„Keď si teraz ani neviem spomenúť.“

„Tak zajtra mi povieš.“

Ak nie, budeš čakať do 15. februára, ak to musí byť iba od nej.

„Dnes mi chválili na dialýze tú novú vestu.“

„Mami, chcela som sa ťa opýtať, či trváš na tom, aby sme ťa presťahovali do Domu humanity. Rozmýšľali sme, či ti nebudú chýbať kamarátky. Prídeš do nového prostredia, budeš si musieť zvykať odznova. Ktovie, aká bude strava, budeš porovnávať.“

„To sú neni zas až také dobré kamarátky. Také si nájdem aj tam. A budem bývať sama.“

„Takže máš záujem iba o jednoposteľovú? Ak by sa uvoľnilo miesto na dvojke, tak ho máme odmietnuť?“

„Áno.“