Krik

V pondelok mama volá, je celkom v pohode. V utorok po dialýze nič, hovorím si, je unavená. V stredu ráno o ôsmej – babka Zuzka volá. Zazvoní len raz. Volám jej späť, má obsadené. Možno zavolá neskôr. Po desiatej – babka Zuzka volá.

„Áno, mami?“

„Predstav si, mala som pokazený telefón. On mi totiž padol. Potom tam vyskakovali také hausnumerá a nemohla som volať. Teraz mi ho kamarátka opravila. Taká som rada, ja som bez neho celkom nemožná.“

„Teším sa, že ťa počujem. Máš celkom svieži hlas. Asi si sa dobre vyspala.“

„Áno. Spala som. Ráno som tu urobila taký krik! Si predstav, že oni nás o siedmej umyjú, zavrú a do štvrť na deväť sme tu o smäde a o hlade!

 Nedávno si sa sťažovala, že ťa o ôsmej budia na raňajky, teraz si o štvrť na deväť vyhladovaná?

Toto je ľudský prístup?! Takto sa správa k ľuďom?! To vy si hovoríte penzión?! Som im povedala. Vyhrážala som sa, že si dám zavolať riaditeľa. Sestrička mi ukázala chrbát. Dobre, šak ja viem. Ale aj tak.“

Asi má oškretý chrbát od pádov?

„Ako na to reagovala?“

„Vyviezla ma po raňajkách hore za našimi. Aj kávu mi tam urobili. Gabika, hovorila som si, že ak ma odtiaľto nezoberete, ja neviem, čo spravím. Ale sľúbila mi, že ma bude hore voziť častejšie, nech tam pookrejem.“

Paňo maňo! Čo by som ja doma robila so zlostnou babkou, čo sa chce motať po byte, padá a je stále hladná a smädná? Do toho by Petra dostala hysterický záchvat...Pánboh s nami a zlé preč.

„Kde si teraz? Máte tam veselo.“

„Doviezli ma sem, že ideme hrať bingo. Ale rozdali im stuhy a majú s nimi cvičiť. Ja by som radšej bingo. Tak som ti zavolala. A kedy prídu naši?“

„Príde len Iva. Naši zasa ochoreli. Haňa prišla v pondelok zo škôlky s teplotou tridaťosem stupňov. Zasa má sopeľ, pridala sa aj Nina, zasa odsávajú. Hane to vrazilo do uší. Mišo jej ráno hovorí – urobím ti copček. A Haňa – aký chlapček?“

Mama rozumie, smeje sa.

„Aspoňže tá Ivka príde.“

„Je zapísaná na štrnásť pätnásť, tak sa na ňu teš.“