Katolíčka

Babka Zuzka volá.

„Ahoj, mami! Boli ste dnes vonku?“

„Neboli. Povedali mi, že je zima.“

„Neviem. Mne sa zdalo celkom teplo, aj keď slnko dnes moc nesvietilo. Ale je pravda, že aj Petre bola zima, neboli sme dlho.“

„Predstav si, dnes sme mali spoveď! Dvaja farári prišli a hore spovedali. Sestrička prišla za mnou a už ma hnala- poďme, poďme, ideme sa spovedať. A ja jej, že ja veru nejdem. Čudovala sa, že mám napísané, že som katolíčka. Som katolíčka, ale na spoveď nechodím. Tak som tu, Gabika moja, ostala sama jediná, v tej velikej miestnosti. No len mi povedz, z čoho by som sa ja spovedala!“

Aj by som ti povedala, ale neviem, či to chceš naozaj počuť. Možno by zoznam hriechov bol dlhší, ako ten tvoj zoznam sťažností.

„To si ma prekvapila. Myslela som si, že ti bude trápne odmietnuť spoveď, keď sa tváriš, že si veriaca. Babka Anička sa v hrobe obracia, že ty a Pavla ste jediné zo Seniorville, čo odmietli spoveď. Bola si zhrozená, že pri sčítaní ľudu, sme s Julom označili ateista a teraz takto?“

„Gabika, ale keď som sa toľké roky nespovedala, tak teraz už z čoho? Jaké ja mám hriechy? Jedine, že som nechodila do kostola. Potom im prišli dávať prijímanie, chcela som ujsť von a sestrička mi, že len seďte, nebojte sa! Všetko je zariadené. Mňa pekne obišiel a pokračoval ďalej.“

Tak to je sila. Lepšie je byť ateista, ako veriaci, ktorý odmietne spoveď a prijímanie. Nemôžeš sa ani vyhovoriť, že nevládzeš do kostola.

„Čo ste mali na večeru?“

„Francúzsky šalát.“

„Francúzsky? Nie vlašský?“

„Áno, áno! Vynikajúci bol. Len v tých kelímkoch je toho veľa. Sestrička mi hovorí, šak koľko zjete, toľko. Je toho moc, hovorím jej, ale škoda je to nechať. Tak som zjedla. Ale na obed, Gabika, na obed sme mali vysmážanú žemľu so zemiakmi, za lyžicu majonézy, žiadne mäso k tomu!“

Tak toto ti neverím. Asi vyprážaný syr? Ale vyprážaná žemľa, to ťažko.

„Čo ti máme doniesť v nedeľu?“

„Dve minerálky a Ibalgin. Oni mi všetky lieky zobrali! Teraz by som si to už nenechala. Ale to mi vtedy, keď som bola taká osprostená.“

„Ja viem, sestrička mi to hovorila. Ale keby si si vypýtala proti bolesti, dali by ti.“

„Čoby! Oni tu majú svoje proti bolesti! Ibalgin mi nedonesú.“

„Dobre, mami.“

„Už nás idú dávať do postele. Predstav si, že odteraz, do rána do ôsmej, nesmieme vstať z postele. Ale neboj sa! Ja som sa už naučila dať to dole. Pekne som minule vstala, išla som na záchod, vyšla som na chodbu, ani nevedeli.“

Len skúšaj ich trpezlivosť. Začnú ťa priväzovať. Musela by si byť David Copperfield, aby si sa aj z toho dostala.