Milí moji

Púšťame sa do vypratávania bytu. Zisťujeme, že bledomodrý zošit bol posledný z maminých zápiskov, ktoré viedla od roku 1995. Listujem, záznamy sa s menšími obmenami opakujú. Prvé roky sú o tom, čo upiekla, čo upratala, aké má výsledky krvi, tlak, štítna žľaza, ako sa cíti, čo ju bolí. Kedy bola u nej Gabika, Julko, kedy ona u nich. Rovnako obojstranné návštevy susedov, kamarátok, čím ponúkla, bola ponúknutá. Podrobnejšie zaznamenáva výlety na Vlčom Vrchu, v Nemšovej, na kubranskej kyselke, na rybách v Kubrici, návštevy reštaurácií a cukrární, nejaké pohreby. Vymenúva všetkých, ktorí sa zúčastnili a dôvod, prečo niekto nie. Vedie si čitateľský denník, názov, autor, krátky popis prečítaného. Čo ušila, uplietla za jednotlivé roky. Výdavky a príjmy. Ak sa naskytne nedeľa alebo sviatok, kedy sme neprišli, napíše – bola som sama. Posledné roky nevarí, nepečie, nepletie, nešije. Píše – Gabika priniesla nákup a navarené. Na bicykli, autobusom, pešo, s Nemšovanmi. Julko s Filipom pravidelne v nedeľu, hrali sme scrabble, priniesli mi, vymenuje od polievky po koláč. Sanitka, dialýza, pády...

Vo štvrtok som bola likvidovať oblečenie, ukladám do vriec, triedim ramienka, drevené, plastové, koženkové. Na nočnom stolíku pri maminej posteli je blok z Tesca, obyčajný linajkový. Nikto si ho doteraz nevšimol. Beriem ho do rúk, obraciam prvý list a čítam.

Je večer, sedím sama a rozmýšľam. Stále ma niečo ťahá dať na papier niečo, čo som v živote nikomu nepovedala...

Sedím v autobuse a čítam. Je to štrnásť strán A5 napísaných drobným písmom a posledná, pätnásta.

12.3.2021

Milí moji,

Môj čas už prichádza a preto Vám chcem povedať, že ak ma nájdete ležať bez života, aby ste si nič nevyčítali, že ste neboli pri mne. Nič by ste nepomohli, moja sviečka dohorela a tak to malo byť.

Dávali ste mi veľa lásky a pomoci, a to mi pomáhalo žiť a dávalo silu všetko vydržať. Mala som Vás veľmi rada a cítila som sa vždy vo vašej spoločnosti dobre.

Moje najvrúcnejšie želanie je, aby ste sa mali stále tak radi ako doteraz aja sa budem na Vás dívať a tešiť sa s vami.

Každý deň som sa za Vás všetkých modlila, aby ste boli zdraví a mali sa radi, lebo rodina je to najdôležitejšie, čo v živote máte.

Toto je taká moja tichá rozlúčka.

Babka Zuzka alebo

Baba Juska

(tak jej hovorila dvojročná Haňa)