Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sekeď na teba dopadali stále redšie kvapky svetla
01. 08. 2002
12
0
1995
Autor
Ziggy
a keď sme sedeli schúlený ne lavičke sebou
hojdačky vrhali tiene podobné ľudským
keď kedysi sa na nich hojdalo
kedysi niekde v Možno a možno už odišlo
keď na teba dopadali stále redšie kvapky svetla
(sa zdá iné v konečne dňa)
keď vyhrávajú biele figúrky bez boja
keď vyhrávaš bielymi figúrkami bez boja
tie moje už nevidieť
hojdačky vrhali tiene podobné ľudským
keď kedysi sa na nich hojdalo
kedysi niekde v Možno a možno už odišlo
keď na teba dopadali stále redšie kvapky svetla
(sa zdá iné v konečne dňa)
keď vyhrávajú biele figúrky bez boja
keď vyhrávaš bielymi figúrkami bez boja
tie moje už nevidieť
keď tiene tvojich mihalnic....
na šachovnicu nevidieť
len čierne tiene našich tiel
v prenikani a vo vykriku*)
ako vždy vlastný štýl výpovede, do ktorého sa treba ponoriť, chvíľku tam nepozorovane plávať a potom po abstrahovaní esencie tvojich myšlienok začať chápať...
T.
gut, mě to bere/ je to obraz, fotka, mih a oka-mih uvnitř skleněné koule/ zabalit, očíslovat Ean kódem a vystřelit do kosmíru