Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seÚsvit
23. 09. 2002
4
0
994
Autor
Aredhel
Ešte stále žiari
niekde na dne môjho ja.
Keď v chladnom nebi
zhasínajú hviezdy.
Dnes v noci ma držal v náručí
ako skutočný sen
z ďalekého sveta.
A moje oči sa ponorili do mora.
On je viac ako prízrak
vytvorený svetlom.
Je silný, keď drží moju dušu,
verný a plný bolesti.
Nekonečný a istý.
Je oceán.
Už svitá a listy padajú.
Ale moje ruky sú prázdne.
Slnko mi ho vzalo z dlaní.
Ako niekto, kto je sám
na prahu zrodenia.
Život sa zastavil v bolesti.
Uľahol ku koreňom zeme.
Je deň. A ja čoraz hlbšie
vdychujem svoju existenciu.
Načo ísť ďalej?
Bol tu a už tu nie je.
Moje ruky sú prázdne.
Priznávam sa, že som Mythusova spolužiačka, ale nikomu to nehovorte. Ja som tu anonymne a on o tom dufam vôbec nevie. Ďakujem za všetky tipy a kritiky. A aj Niliina spolužiačka. To len aby sa vedelo. Mala som taký pocit...My traja sme v podstate kamaráti, dosť dobrí.
tenhle myšlenkovej tok se mi líbí .. tak nějak přirozeně to plyne a hodí se tam i to opakování, že máš prázdný ruce .. TIP
Nooo, tak táto ma zaujala viac ako prvá - snové svedectvo v tvojom podaní (skryté túžby, romantická duša) odzrkadľuje celokm verne tvoj vek.
Tipujem