Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePrebudenie
07. 01. 2003
17
0
2740
Autor
Pepo
Lavičky v záprahu.
Decembrová obloha je napnutá ako ticho
v pavučine, keď tá je prázdna.
Zrazu prievan. Noc vytláčaná do stromov
nákladom nehybných saní.
Mrazivé ráno vchádza do parku.
Ten, čo spáva zapriahnutý,
sa odopína
a riskuje ako horolezec.
:o), necakala som, ze ta tu najdem, ano - celkom necakane :o). Som rada, tvoju poeziu mozem vzdy a vsade. Zdas sa mi stastny, bracek :o).
a mrazy poletujú...odvčera...keď som sa sám...túlil k povíchrici...zmrzol mi úsmev...už dávno nie som sám...aj keď...chromé vĺča...píše de ja vú...
schopnosť zachytiť detail...
Sýkorka: Ďakujem Ti.
Keby som sem-tam nebol taký hlupák, vedel by som, že šťastný môže byť človek stále. A nemusí to byť zrovna pocit eufórie. ...
:o)
to je ono
hocit teraz si mozno myslim, ze po Tvojih slovach rozumiem, aj tak sa mi paci, ako si ten ocit, udalost opisal
a obdivujem tu odvahu
už mi tie tvoje pepoviny básnické chýbali. De facto. Verím, že nie posledná tvoija báseň. Také diery tu netreba. Ako tvoje odpochodovanie do odmlčania.
naj veta: noc vytláčaná do stromov. Sila!
t.