Faux pas s jehovisty
Včera ve dne dopolednenudil jsem se velice,náladu však přece zvedne roztomilá dvojice.
Jedna holka s jedním klukemod pohledu věřící,ohlásí se jemným ťukemaby mohli mně říci,
dnešní svět že zmírá vleže,Armagedon nastane,v igelitce Strážní věže,tam že je to napsané.
Jestli nechci existenciukončiti v soudný denmám se vyhnout dekadencijinak budu zatracen.
Jedno odpoludnie na prešovskej stanici
- Tak synu. Drž sa a hlavne poslúchaj. Za chvíľu pôjdete. Máš všetko.
Kde domov můj?
Sedelsom vo vlaku Českých dráh niekde medzi Starým Městem u Uherského Hradiště a Přerovom a rozmýšľal som o tom, kde je človek doma. Bolo asi pol šiestej, svieže zimné ráno a vo vagóne som bol sám, takže som si bez obáv mohol podchvíľou odskočiť do fajčiarského kupé na cigaretku a zase sa vrátiť, aby som si nesmrdel u seba.
Začalo sa to, keď som sprievodcovi ukazoval lístok. Bol vystavený samozrejme na Junior pas-ISIC, keďže mám aj ISIC, aj Junior pas.
Jeden deň v treťom ročníku
Spal som od jednej do sedem desať, od ôsmej do desiatej som sedel na zadku v seminárnej miestosti a červenými očami sledoval striedajúce sa slajdy na tému Patológia mliečnej žľazy, premáhajúc spánok. Potom nám oznámili, že výnimočne sa dnes kruhy vymenia - môj kruh dostal pauzu s tým, že sa stretneme o desiatej nie na teoretickom mikroskopovom cvičení v seminárnej miestnosti, ale na pitevni.
Do istej miery ma to potešilo, lebo predsa na pitevni je jednak chladnejšie a jednak sa tam stojí, takže sa mi nebude chcieť spať a nehrozí taká blamáž ako minule v seminárke, kedy som na cvičení prachsproste zaspal a snáď aj začal chrápať. Na druhej strane sa mi natoľko chcelo spať, že sa mi akákoľvek fyzická činnosť protivila.
Zkouška za 4
Tento enzym. kde se tvoří.
- ptali se mě profesoři.
Sedě mezi profesory
vím, že řeknu jenom - Sorry.
A ráno vyjde slunce
Já byl tvůj pacient. Ty v bílém plášti. Zamilování prost jsem. I zášti.
Myšlienky v posteli
V samote noci a ťažkom sne bez spánku v období dažďov a v mihote kahánku v krajine súženia a svalov bez sily ďaleko tí sú, čo kedys' ma spasili. V súkromnej bolesti a tvári usmiatej v zbytočnom úmrtí bez krvi preliatej v úderoch srdca a korzete normálu bez hnutia ležím a sledujem povalu. V nečujnom zúfalstve čiernotou pokrytý s kalichom horkosti dopoly vypitým vo vetre severnom a mraze do kosti ďaleko od všetkých snívam o blízkosti. V zošite bez šťastia, zloženom z čmáraníc v túžení s hranicou a smútku bez hraníc Na lôžku bez Teba pri speve kuvičom Zaspávam, odpúšťam, premýšľam o ničom.
MUSELA FEDERÁCIA ZOMRIEŤ?
Tátoúvaha nemá ambície objavovať nové historické fakty, skôr sa snaží niektoré vyzdvihnúť a poukázať na ne. "Neberiem si servítky" ani pred Slovákmi, ani pred Čechmi. Snažím sa o maximálnu objektivitu, i keď snáď tento článok nemôže byť nepoznamenaný faktom, že pochádzam z tradične "federalistického" východného Slovenska, že dlhšiu dobu žijem v českom prostredí a že mňa osobne rozdelenie Československa silne zasiahlo a rozdelenie som nechcel. Použité tvrdenia nie sú preukázateľné bez štatistických výskumov a ide skôr o dojmy ľudí z môjho okolia z oboch strán hranice.
Nositeli Řádu práce
Nositeli Řádu práce
zachtělo se masturbace.
Je tu ovšem drobná potíž:
tomu soudruhovi totiž
Neusporiadaná báseň o hl.m. Prahe
(moja Praha)Obloha je jasná, modrá, sýta,z okna vidím na svätého Víta,Pyramídu, vysielač a ľudí. Prišiel som sem pred zimami troma. Dávno sa tu cítim ako doma. Matka miest ma privinula k hrudi.
Reset hlavy
Železo nesmiem kovaťnebude z neho zlatomusím sa resetovaťpán doktor, čo vy na toV zozname prikázanídvanáste dobre radí:milovať nesmiem anitých, čo ma majú radiZvýšenie výkonnostimentálnou polícioumôj život v spokojnostije tvrdou sugesciouPribite ma už na krížtriezveho do nemotyv meste si kúpim hašiša proti lásce botyVezúc sa vo výťahuzaháňam pocit vinyveď súlož miesto vzťahu sa nájde do hodinyTak hurá, láska padla. - a svet sa ďalej točílen človek zo zrkadlamá také hrozné oči.