Písmák bez názvu
Kockový papier prestrihnem napoly,
kockovú hlavu,
nech zabolí.
Hľa, papier kockový,
bez názvu
Strhujúci príbeh všedných dní,
diabol povie mozgu – tni.
Obráň svoje záujmy,
bojuj, zabi, bi.
storočné smrtky
vpolnočných oparoch cintorínov
vidíš mátať smrtky
skosou na chrbte hľadajú si
nové priateľky kvyšívaniu oblaku
stigma
krvavý orgán tisne sa
slovami von na svet
krvavý orgán započuješ
spoznáš ho hneď
V tieni ľalie
. sa prechádzaš v pustom lese.
-veď počkaj, postoj a pozri sa na mňa.
prosím.
Nekonečno
Hriechy ľudskej rasy,
činy neprípustné,
tak plné basy,
lupiny a nevkusné.
Márnica
Chladné bledé steny
pospájané v rohoch
čo sú mimo, v bokoch.
Priestor pravdy,
Narkoman
zelená sa priestor
kdesi a v ňom vreskot
vzkriesi čo pôjde
ráno a vojde
Svet je hračka
Veď Smrtka pohrala sa s nami
veľakrát už.
Tam, kde vody bolo,
teraz sucho, teraz súš.
Traja králi
Známe slová päťsto rokov staré
z úst Nostradama
začínajú byť dnes pravé:
"Traja vrazi, ancikristi budú.
...bez názvu...
Prípis
Duša.
Tu čítaj, drahá, v mojej duši,
sem prilož uško, zvieš, jak búši,
Na hranici
"Vodu máme. " spýtal sa svojím typickým flegmatickým hlasom starý pán. Bál som sa odpovedať, nechcel som povedať nie.
"Tak máme tú vodu.
Epitaf
Tu leží syn,
ktorý neznal lásku.
Vari dvadsať rokov až sa dožil.
Spomínajte v dobrom, ľudia,
Depilácia mladosti
Dajte mi už všetci pokoj.
Nechcem na to spomínať.
Už ju nechcem nikdy vidieť,
tak veľmi mi ublížila.
Zahodený víkend
Na skalnatej ceste
v strede púšti
sa tiahol ostý tieň
zahodeného víkendu,
Sviečka
V tme sa trasie plameň
a zmenšuje sa svetlo.
Dohorieva sviečka,
dohasína láska.
Kloaka
Po dvadsiatich rokoch
otvoríš oči
a nevidíš nič.
Nevidíš svoje detstvo,
Apokalypsa
Priestorom si plachtia komáre,
muchy sadajú na kopky.
Zanedbaný pes kňučí, chce už piť.
Schránka preplnená účtami,
Spomienky na včera
Zatiahli sa mraky.
Práve šiel som popri prúde.
Postál som v tme,
skrytý za mohutným náhrobkom.
Z mŕtvych vstanie modrín
Hýbe človek po priestore
malátne,
no predsa snaha srší.
V plášti čiernom blíži
Staniol
V utorok si ma nazvala
tvojím malým mackom
a celý som sa zachvel.
Ešte sme dopili jahodovú čokoládu
Cukrová lúka
Zaspime v kvetinárstve
za roľou,
čo je prielivom Sedláku
a lúkou posypanou cukrom.
Pri fontáne Di Trevi
Len raz v živote
zostaneš stáť nehybne,
sťa kameň na prašnej ceste,
po ktorej roky noha neprešla.
Biela, modrá, červená
Panenská nevinnosť kolísky
zahalená voňavým závojom.
Žltá tráva na podolí
spoznáva sa s nábojom.
S rukami vo vreckách
Toľká monotónnosť
v týchto básniach vládne.
Toľká monotónnosť,
spadne.
Zatvor oči
Zatvor oči
a spomínaj
na tie naše chvíle
Zmysli na tie radovánky
Kde som Ťa objavoval
Vždy bol strach z tej diery.
Temná jama v strede cesty.
Tam som spoznal Tvoje miery -
zmysel šiesty.
V ihličí
Ten zelený oceán,
ktorý som pozoroval z okna obývačky,
ten zelený oceán
plný Teba, divej mačky.
Medzi vrchmi
Šumy vodopádov
prebúdzajú rána,
lúče zablysknú
ti do očí,
Čiernobiela Pink
Ešte vtedy,
no veď viete,
samé vredy
a otázky: "Kde žijete. ",
Tupý uhol
"Rána nedožiješ," veštica mu veštila.
"Pche, čo sis´ hlavu praštila.
Zdravý ani žeriav. "
Bola ostrá, štipľavá
Kruh
Nemôže byť pravda na čo myslím:
je snáď mŕtvy,
netreba mu kyslík.
I Harpia tam pod horou skláňa sa
Ký človek?
Spíš, bo si unavená po dni
tvrdom, sťa kameň Tatry
vzdorujúci návalom úbohých
pohľadov cudzincov všetkých
" Človek "
Kvieťa skláňa hlávku, púčik.
Mrie, ´ni nedožilo rána.
Lúče z hmly sa dotkli lístkov zpoly
a zrazu. náhla rana.
Kým si nezmyslí
Má snáď Amor dovolenku.
Je mŕtvy
a či iba spí.
Nie je lásky v svete,
Na hrane
Taký chrobák vletí
kdesi do trávy.
Po takom obede.
Treba ho stráviť.