Písmák V pätách Ti
Chodím po Tvojich
stopách
čo zanechávaš
v tomto virtuálním
Čas naliať si čistého vína
Bol by si štastnejší
(a nepýtaj sa ma, odkiaľ to viem…)
keby si opustil
tú svoju vieru
Ďalší zo smrteľných mužov na scéne
Nebojím sa Ťa, bojím sa sama seba v Tvojej blízkosti. Viem, že ma zachráni len číslo, ktoré Ti nedám, list, ktorý ti neodošlem, veľmi neinvenčné výhovorky, vďaka ktorým sa budeme vídať raz za rok naštyri dni. Maximálne na štyri dni. To je moja horná hranica bolesti z Tvojej blízkosti.
Hádanka pre...
. veľké dievčatá
a chlapcov
(prototyp
ja a ty):
Celkom malá vraždička celkom slušnej lásky
Zistých
rozhovorov
sTebou
vychádzam
Ako sa rozísť s teoretickým kybernetikom
Hlavne, preboha.
nerozprávajte nič
oiných pohľadoch na svet
celkovej inakosti
Rečnícka otázka (mužom)
Napadlo vás
niekedy,
že rozbíjame
taniere,
Medicínska
Pán vokuliaroch
a vobležení svojich titulov
pýta sa ma na
*liek prvej voľby pri depresiách…*
Zlomený vaz
Naša minulosť je ako
zle zrastená zlomenina
komplikácie sú otázkou času
preto
Nič nové
Preľnutie
našich energií
je asi to najfyzickejšie
čohosa nám dostane
Hry z piesku
Môcť tak uplácať
si svoj život
ako bábovčičku
z piesku
Stroboskop
Som ako pohyb v stroboskope
milión útržkovitých hnutí
a obraz celku
žiadny.
Kompjútrová
Nikto mi nedokázal vysvetliť
čo to je ten
*vzdialený prístup*.
Až kým ma neosvietilo:
Zlatý klinec večera
Si vrhačom nožov
a ja
prišpendlená k stene
vlastnou úzkosťou
Nepokoj
Už to na mňa znovu lezie
Spávam nahá
jazdím bezcieľne nocami
počúvam pieseň číslo 14 dookola
Brehy
Tak ako brehy
naprestávajú byť brehmi
jednej rieky
len preto,
Znovu ťa nechápem
Generácie mužov
pred tebou
ma učili
zabudnúť na minulosť
Safety glass
Sú isté dni
a sú isté noci
kedy mi moj život
pripomína bezpečnostné sklo
Áááách jo
Vriťuške osinka
ve sračkách dušinka
vpostýlke prázdno
Živote. Blázno.
Zlá zlá zlá
Počúvam predspánkový šepot
tvojich synov za dverami ich pokojíčku
ako si vravia, že som *vážne kosť *
ale *tá večera…*
Kúpanie vo vlastnej krvi
Patláš mi farbu na vlasy
holými rukami
jeden ztých rituálov
(raz za 6 týždňov,
Dušo-striptýz
Skaždým kusom šiat
odlupuješ zo mňa
jednu vrstvu smútku.
Kým ty však dychtíš
Úradným jazykom v Babylóne bola určite angličtina
Voláš mi spoza miliónov morských vĺn, takmer i spoza západu slnka… zkrajiny, ktorá nikdy nebude mojou, do krajiny, ktorá nikdy nebude tvojou…obaja už tušíme so stopercentnou istotou, že na niektoré veci je láska ksakru-málo, napríklad tá naša má spoločný čas ale nie priestor. Ale my si ajtak horlivo posielame svoje klamstvá cez dráty a cez siete a satelity, všemožné variácie na tému „kedykoľvek sa rozhodnem, zbalím sa a možem stebou žiť kdekoľvek, pretože ťa milujem, blablabla“…ale je to ako stým mojim nefajčením: mozem nefajčiť týždne, ale potrebujem vedieť deň, kedy si zapálim. Aj my sa možme zdržiavať mesiace vkrajine toho druhého so spiatočnou letenkou pod vankúšom…
Počúvam cinkot tvojich slov a rozmýšlam, prečo sa nám stále chce hrať túto hru naspoločnú nádej, a trochu so zlosťou, prečo keď si cudzinec nemožeš mi byť proste cudzí, tak by to predsa malo byť, no nie.
…A zrazu sa pristihávam (bože.
Moja vlastná gramatika
Spýtal sa ma koľko poznám pádov
a ja som mu celkom samozrejme
(ako správny pádoexpert
čo mákaždopádne
Čajom proti šialenstvu
Ahááá,
takže už viem
kto sú tie manželky
čo jedného dňa varia čaj
XXX
Už mi zase rozmazávaš mejkapa,
moj ty bože
čože si to za chlapa.
Žiješ nocou
A šmitec!
Tvoje slová vuši moje,
blesky vočích,
kopy hnoje,
řvu si dovnitř,