Písmák skriNE
Skriňa
Sedím si tak vkabinete,
sprvým príchodom.
Vrazia mi tam kolegyne,
Pätorka
Na porade učiteľov,
znejú slová dôležité.
Vraj sú známky našich žiakov,
podozrivo znamenité.
Jak chcete žít bez koní
Jak chcete žít bez koní.
Už sem si zvyknul i na proudy aut,
jak se tak valí dálnicí.
Je to zkrátka pokrok a to já mám celkem rád.
Pani Jeseň
Každé ročné obdobie má svoje čaro. Jar sa pýši prvými kvetmi a leto vďačí slnku za štedrosť. Zima evokuje nevinnosť a čistotu sťa mladucha. Len jeseň mlčí, slzy prelieva a rozmýšľa čím by sa mohla popýšiť.
Čakanka
ČAKANKA
Ľudmila Podjavorinská
Čože to slnko znad hory
tak smutne sadá za zory,
Už je pozde
Už je pozde, nepamätáš - . nad horami vrcholí veľký mesiac, nemý, bledý, obličaj sťa mŕtvoly; riedke mráčky tiahnu nebom, kryjú mesiac v závoji; tiene blúdia siným poľom, pokoj čuší pochvoji; niekde v diaľke hlásnik trúbi poznú nočnú hodinu, ozveny sa duté vlnia, až kdes v tichu vyhynú - : zrovna zrovna jako vtedy. . Mesiac padá za hory - a ty nejdeš dokončit tie započaté hovory - -Už je pozde, nepamätáš - .
Vesper Dominicae
Tam niekde v diaľke
v čierňavých horách
dedinka biela
túli sa k zemi