analýza
ruší ma radio, na stole pohar s vodou a nakoniec svitanie.
(mimochodom som smädný, aj hladný a čakajúci)
nakoniec riadku svitanie, inak den len zacina. havaria noci, nekonecne vela molekul krvi a smrt sa chcela iba predvadzat
momentalne sme podlahli fobiám, bojim sa aj pismena K naklavesnici. strašne boli.
armoire
zazrel som stopu.
bol to celkom obyčajný odtlačok topánkyv snehu
sneh sa pomaly topil postupom času
a tvar sa menil
ešte neviem
teším sa na dnešný večer
bude tam veľa mojich priateľov budeme piť fajčiť viesť reči , budeme sa baviť
včera som stretol po dlehej dobe môjho kamaráta I ,
ani sa veľmi nezmenil. hovoril , že je dosť psychycky vyčerpaný
nekontrolovatelne ?
aj ty si niekedy predstavuješ smrť niekoho blízkeho.
G. D. Meilung
noc, deň
svetlá noc
túlal som sa tajnými ulicami
a pod neonmi som hral s mačkami pinpong.
v noci sa mi snívalo o farebnej hudbe tieňov
Nebáseň
prstom sa prechádzam po zahmlenom skle ,
rozrážam priesvitnú vlhkosť ,
a píšem naň nebáseň.
nenahýbajte sa z okna.
Udanie
podlaha naspamäť recituje kroky
aj tie, ktoré počuje prvý krát .
cez okno sa nasypala skrotená rieka,
ktorá vysiela každý párny február použité sny.
Ruka
už ani neviem kde je ostrov a kde more,
stratil som pevný bod aj kompas .
myslím , že tá ocelová klietka , ktorej som hosťom ,
sa mi smeje.
Iná Bastila
popísal som bielu stenu ,
bielou kriedou
to aby som zamaskoval svoju ( ) dušu .
Vonku sičí modrá obloha ,
Eifelovka
Dianie
Utiekla mi múza.
Bola tu ešte vtedy,
keď som vplyvom tiaže
videl zaniknúť jeden vesmír.
Rádioobjekt
Myslel som na teba,
keď som uvidel pohodené rádio,
ktoré kedysi hralo symbolmi doby vulkánov.
Po uliciach sa ponevierala hmla
Komparz
Na oblohe sa stretlo ticho s búrkou.
Bolo počuť búrku
a určite tam bolo aj
ticho, pred búrkou
11
Dopúšťame sa omylov,
ktoré sa na nás bezzubo usmievajú,
my ich balzamujeme v pamäti,
a budujeme miesto pre ďalšie
Takmer nič
Iba svetlo lámalo úbohé tiene,
ktoré sa túžili zahrať na hmotu.
Zvuky spoza obloka odzbrojili ticho,
rozobrali ho a predávali hluchým.
Vrah poet
Zavrazdim istu zenu ,
pretoze mi v hlave instaluje altzheimera .
Najprv ju budem mucit
tazkou nudou ,
Môj pohľad
Môj pohľad
Je zamračené , chladné počasie, prší .
A ty.
Kvapky vyzdobené svojim tvaromvietor ich ukladá ako mozaikua oblaky ich ukrývajú pred slnkomaby ich jedinečnosť nezatienila dúha.