Pád

Zákon končí ked všetci začnú klamať
napokon všetci uveria každému slovu
potom aj lož sa stáva pravdou
aj bolesť sa zmení v krásu

Dám prednosť citom

Krok za krokom som sa čoraz viac strácal v žiali a nekonečnej samote pričom dievča ktoré som ľúbil ale nesmel ľúbiť nestálo odo mňa dálej ako na pár metrov. Už som viac nedokázal potláčať moje pocitý. Slzy derúce sa mi do očí nie a nie prestať tiecť.
"Prosím nie.

Láska zbohom

Bol som stratený v hĺbkach vlastného vedomia a uvažoval o možných rizikách a problémoch ktoré môžem svojim počínaním spôsobiť. Rozhodnutý to všetko ukončiť som sa vybral k domu po ulici kde toto všetko začalo. Krásny sen ktorý sa zmenil v nezmazatelnú nočnú moru. Poznal som riziká ale láska je pocit ktorý sa šíri ako nákaza a nejde ho zastaviť za žiadnu cenu.

Sľub

Bolo to dávno pred tým než to začalo
neskoro po tom čo všetko skončilo
tých pár slov vyslovených tvojimi ústami
nemohol si ich nahradiť pravými skutkami

Prázdna pieseň

Snažil som sa zbaviť tej myšlienky
že všetko čo som prežil sú príbehy zo stránky
všetka tá bolesť a ten hnev
vrčí a reve v mojej duši ako lev

Už viac nebudem rozlievať svoje slzy 3

Ticho chaosu zaznieva na jeho útese
aj keď vonku len rinčia zbrane
vtedy keď niečí hlas kričí v ozvene
prebúdza sa do boja v novom čase

Už viac nebudem rozlievať svoje slzy 4

Dušu keď šialenstvo roztrojí
v tej chvíli keď stromy zakryje sneh
odváži sa povedať tie slová v boji.
a keď zistí pravdu dá sa v beh.

Jesenná nálada

Ležala som vo vysokej tráve, blankytne modrá obloha sa mi klenula nad hlavou ako kopula obrovského chrámu.
Snehobiely obláčik nebol na oblohe opustený lebo sa k nemu blížili jeho biely druhovia. Slnko na oblohe žiarilo tak intenzívne akoby zabudlo, že teplé letné dni už skončili, čoskoro príde zima a kraj sa pokryje chladnou páperovou perinou.
Tesne vedľa hlavy sa mi kolísalo dlhé zelené steblo trávy.

Už viac nebudem rozlievať svoje slzy

Polárna žiara zasvieti v deň konca
a duše rozhodnú o jeho osude
potom démon počúvne rozkazy starca
aj keď sa mráz zapichne do jeho hrude

Už viac nebudem rozlievať svoje slzy 2

K veži sa rúti divokým prúdom
ten chaos čo otriasol Priechodom
temnota víri, prichádza peklo sem
vďaka nemu sa v hĺbke otriasa zem

Malý princ

Malý princ stál na kraji priepasti
v oblohe sivej od sľz jeho ruže
odišiel od nej v žiali a starosti
teraz cestovať po hviezdach môže

temnota vo mňe

Stáva sa mi často, že zabúdam na svoje sny
a tak ked sa zobudím hľadím z okna a počúvam hlasy
tie tiché slová čo blúdia v mojej duši ked otvorím oči zlepené spánkom
aj ked sa snažím spísať ich na biely papier, vždy mávam len prázdnym hárkom

Bez dychu

Vždy som vedel ako to skončí. Nerobil som si plané nádeje, že by mohla ostať so mnou. Ale teraz, vo chvíli ked ju strácam nedokážem sa jej vzdať. Som ako bez dychu, osamelý a strápený časom.

Jarný dážď

Žiarivé kvapky dúhy padalipo oblakoch ako kaskády vody na zelenú trávu. Každá jedna slza sa po dopade rozžiarila ako rodiaca sa hviezda a vykvitla do okvetnej ružice kvetov orchideí. S tichou hudbou padajúcej krásy sa postupne prebúdzala k životu jar. Z otvárajúceho sa kalicha orchidei vykvitnutej z čistej radosti prichádzajúceho obdobia dúhy sa zrodila maličká bytôska so žiarivými motýlími krídlami farby dúhy.

Karneval

Maska farby nočnej černi
pod sebou tvár diablovu ukrýva
tá čo ju nosí anjel cnosti
z bieleho porcelánu k hriechu vyzýva

Nauč ma lietať ako anjel

Chceš aby som ťa naučil lietať.
Tak zavri oči a skoč z útesu.
Ak zomrieš naučíš sa to.

Moj život

Vlezte mi všetci na hrb
takto ma život naučil
že ked niečo chcem
musia to urobiť ostatný

Vlastnou vinou

Možno si myslíš, že vyskúšať to je v poriadku
jedna cigareta nič nezmení
akoby cesta mala hneď lepší smer
keď do žíl ti prúdi nikotín

Ak

ak základ bolo nič
z čoho vzniklo všetko.
ak základom sa stalo vedomie
čo nás nútilo konať.

Sen o Paríži

jedného dňa ja chcem vidieť Paríž
aj keby to stálo veľa mojich šancí
jedného dňa ty hviezda zažiariš
topánky rozšúchané blížiac sa k cieľu

Evino jablko

jablko čo pozná všetky chute
jablko smrti ochutnám
nech sa za mnou vystrú anjelske perute
alebo diablov spár

Medvedík

dostal som ho ked som bol úplne sám
tam v kúte izby som sa s ním stále hral
a potom prišiel vek šestnástich
ked v skrini temnej smúti

Otrok

Beznádej je len slovo bez obalu
ked v žilách prúdi ostrá krv
nemôžem viac hľadieť na azurové nebo
spomienky na žiarivé lúče

Milosrdenstvo