Písmák Na stavbe
Premýšľam,
prečo je môj dom
niekedy omúrovaný tieňom,
zastrešený šridľami čierneho havrana.
Bez vlastnej kože
Prvotný pohyb -
otvorím oko,
vzápätí hlavy
roztoč sa zhostí,
Démonova pomsta
Keď som pri tebe schúlená
ako predošlý deň
(máš ma omotanú okolo prsta),
občas sa dostaví
Skoro rozprávková
Niekedy
keď mi tvoj pohľad cvrnkne do nosa
som ako blázon s hrkalkou a bambuľkami
ako keď sneží,
Dažďová mora
Dážď
ľadovo škriabe pazúrikmi na samotu,
arómou šteklí jej zapchaté póry
a uvoľňuje sen,
Inak pojaté (telo)
Vy,
ktorí vyťahujete naše nervy
zrúk zeme do vašich oblakov,
cez ktoré nevidíte ani naše srdce.
Ako komunikovať
Ticho duplo na brzdy,
aby tvoji písmenkoví jazdci
mohli nerušene plynúť
až na okraj tvojich možností.
Ako pestovať
Dovidieť až na svet
naprieč tvojim celkom
je ako zrovnať svoje vnútro so zemou,
zakopať motyku zabránu svojích techník,
Len taká malá túžba
Ten nerv,
po ktorom si niekedy tak necudne brnkáš
by teraz najradšej zviazal naše telá
a nechal ich unášať inou melódiou.
Ni(e)č(o) sa deje
Keď sa vraciam sem,
pod obrázok vysokých kôpok,
vstupujem do pocitu kráčania späť.
Odbíjanie času iným tempom,
Po zarastenej lúke
unikám
nikam.
mojou vinou zvädnuté
dvere odomykám.
Morevarná konvica
Do plna vodu napúšťam
do mojej zátoky.
( z mesta smäd na kilá odnáša )
Aj kotva správne zapojená
Insomnia
Po chrbte deň včera sa mi liape,
pazúrmi (ne)vypovedané slová do obehu vbíja.
Mozog vyškrabuje.
A zajtrajšokvpredu si tam zubí cerí,
Váhy
Dve ramená
závažia slzy
k zemi tlačia,
pod silou prosby
Dotyk iného pohľadu
Ako oko
kĺzajúce sa po obzore ku všetkým farbám.
Cíti odvekú prítomnosť toho druhého,
no osamotene pláva vo vlastnom uhle pohľadu.
Čarovné prezliekanie
Vysypaní z rukáva kúzelníka
zapadávame do plášťa zeme.
Do okolitého cirkusu
obliekame svoju nahotu.
Človek zviera
Všemohúci pán
výnimočnosť rozdával -
výtvor Človek
to šťastie mal.
Na bicykli
Oči ( od múch ) zarosené,
celé telo od blata.
-výzva vetra prijatá.
Vybité kvapky hnevu,
M. putovanie
Priepasťami, vrcholmi
topánky s nadmernou nosnosťou
(ne)chodníky vymetajú.
S ohúreným okolím
tik - také hodiny
Nekonečné otáčky
vír problémov brzdí.
( zatienil aj stupnicu )
A čas pokroku
Nečakané mesto
Skokom z hĺbky
( rozbitá na chodníku )
v náručí iného mesta sa preberám.
Svoje časti v jeho štvrtiach hľadám.
Rybárka
Do nebies tvojich očí hľadím.
úsmev hrmí,
na jazere začarované kruhy.
Prilepenána stoličke trpezlivosti.
Na úskalí
Čakany nádeje
nevybijú z útrob lásky
ozvenu jej kamenných zábran.
. lavína nečaká .
V bare
V obarení reality
za odhalenie sadáme.
Vyberáme zo slovného lístka :
pestrá ponuka chutí života,
Zem plače
Zem p l a č e.
Nevládze ďalej.
Hory bolesti dychtivo mrazia pramene lásky.
Cíti ich na celom tele.
Iní?
Pred bránami slov
hlas triešti sa na prach ticha.
Farebnou riekou nadnášaný
zrak vynára sa v tme.
Zvony zahalenia
Dych minulosti povieva vzduchom,
clivo dotýka sa mŕtvych kameňov.
Mokne plačom zabudnutia,
naráža do ťarchy neznalosti.
U doktora
Krvou podliate telo,
smrťou zaliata duša.
Vplazili sa do kresla,
zašitý mozog chápať skúša.
Duša sveta
Sekunda po sekunde zapadá za obzor nenavrátiteľnosti,
katalóg sveta sa napĺňa.
Ľudia sa pohybujú v nepochopiteľnej dimenzií,
povrchnosť ich zapĺňa.
Moje a tvoje
Z pokoja kráľovstva mojich myšlienok
nedočkavo ma vyťahuješ rečou tvojho sveta.
Ubíjaš ma.
( premáham sa )
Úpal (z) tlenia
Na strnisku nerozžnutých citov
skrúcam sa od páľavy srdca.
Vnáram sa do studenej hliny.
( nech sa neutopím vo vysušených steblách )
Hráč
Som sama.
Ďalší falošný hráč opustil moje ihrisko.
Musel. Nevedel to.
Na ceste do oceánu
Na prahu neistoty
roztrhnutá duša hľadí smutno.
Nemožný návrat,
túžba vyplniť prázdno.
Srdcovražda?
Priviazal si si srdce o moje
a ono začalo biť v tvojom rytme.
( Samo. Pod vplyvom. )
Uviažem pripravenú šnúru aj opačným smerom,