Písmák Balada o Láske s poučením na konci
Čakal som do mája,(je to v háji dnes)že budeme dvaja(neposielaj sms)
Je to v háji,tož to pity,kašlem z výškyna tvoje city.
Presviedčaj ma,popros a či zabi,ale ja. ja milujem Dabi.
--------
Ako filmový hrdina
"Vezmem si ten lovecký s krásnou drevenou rúčkou, alebo ten kuchynský, síce je dlhší a ostrejší. ale. ale zle sa drží v ruke" zobral si Jozef do rúk dva nože a zašermoval nimi. Nakoniec sa rozhodol pre ten lovecký.
Cirkus Spomienka
aj keby sa chrbty zemebozkom zohlik hladinámnevrátia sa rukykde smieš plakaťako v časochkeď bol aj deňa vlčí čas malz času na časľudskú tvár
Štvrtá noc
zmyselne privri očinadýchni saprivri očišepnem dve slováhusia kožaa slovo sa stanerealitouzostaň obliatanocou
Budovateľská
každý deňránoopojený predstavouvoľnostiničím svojuulituale vždyvečerzranený realitoukolenačkystaviam novú
Detské otázky (Nikdy)
Tato,a prečo je tencelý v bielom. aj tamten. prečo má ten pánruku v sadre. a prečo je na vozíku.
Boh je pekár
naozaj,a z Božského cestavaľká bochníčkyrozkrojí nadvojovačsiu časťna mužaale ženurafinovanejšie tvarujeanáhodnedáva piecťdo života
(preto sa hovorí: "Tí dvaja sú akoby z jedného cesta. ")
Fotografovanie zadarmo
Úvod: Zadarmo ani pes netoto, ale fotiť bez vybavenia, to sa dá.
Prístroje a pomôcky: objekt fotografovania a dve zdravé oči - vlastne ani nemusia byť zdravé, celkom postačia oči postihnuté očnou vadou, ale táto musí byť korigovaná príslušnou optickou pomôckou. A dokonca ani nemusia byť dve, rôzne zdroje uvádzajú potrebu aspoň jedného oka (áno, okrem iných aj kyklopovia a piráti).
Metodika práce: Na vzorke štyroch dobrovoľníkov (pre potreby pokusu označení číslicami 1, 2, 3 a 4) budem testovať schopnosti ich optickej pamäte.
Strach má veľké oči...
čo sa mi môže stať. veď v noci nestrašílen okologroteskne poskakujújednonohé slnkápod ktorými je svetlo(na počudovanie)poškuľujúhoci zavretými očamisú ich milónyciviavšetkya za mojim chrbtomstrašne narastústromy šepkajúctrhajú ušné bubienkykeď sa blížim stíchnua trochu ustúpia
- a zrazu konečne . -
za rohom zvuk(bez)nádejneprezrádzapohyb že nie som sámale sánka povolíkeď zisťujem lentulák pes zasvieti očamia vycerí zubyzaháňam ho spotenými dlaňamiprečo je také tichoale predsačo sa mi môže stať
Sen o smreku - Halucinácia č.193
(. a hlavne neplakať. )aj keďhrmí (. pod Tebou sa potajomky skryjem.
Hnus
pozeráš sa mi do očívidíš dve tmavé dierypozeráš sa mi na ústalezú z nichmúčne červydotýkaš sa mojej tváreje tvrdá a chladnáako každé iné zrkadlo
Gilotína II. (Os 9407)
už ho nepoznášstále neprestalpod hnedoučiapkou snívaťa chce byť veľkýa mať doma uvidieťplačúcu labuťs Božím svetlompod krídlamikeď vzlietačo povznášaa škrtíako Air D Durod Bacha
Tri kroky od vlastného rozumu
I. večerdlho som zvažovalpozval som ho nakoniecdo bytu
ukázal som mudlane prázdne matkuobrázok otcav čiernom rámikuale onnepovedal slovo
vyhodil som honepovedal slovo
II. sňal som kríž zo steny
Gilotína
miláčikdnes je to naposledyčo mi stínaš hlavu
medené vlasymi režú prstya slová ubližujúsi šikovný výmyselfrancúzskeho lekárapobláznila makrásna čepeľale chladnánavzdorykrvi na nej
miláčikdnes je to naposledyčo z Teba strácam hlavu
Óda na fyziku :)
Z čistého nebaprišiel mrakpadol vedľa Teba-ani ryba, ani rak.
Koho k tomu čo viedloposlali sem ten hnusv žalúdku obracia sa mi jedlopre ten kravy kus.
Hovädo je to, kravanefalšovanáporiadna a pravárodičmi sfušovaná.
Keď prejde okolocítim závan močihoršie mi nebolokeď vidím jej oči.
Večera pre dvoch
opať som zakopolo stoličkustálepripravenú pre Tebačo trháš muchám krídlaa potom ichbezbrannézabíjašopäť sa pozerámoprotina tanierbiely prázdny
Orinoko oko
Keď som išiel na Orinokona tej šírej pláni,vypichli mi pravé oko,hajzli indiáni.
Mierna večerná únava
schádza z každého stromuelegánaž pocítišv hrdlenoseparchanti utekajúa všetky hlavytiež lebonecítiaako vonia dážďa (je mi až)teplopod stromami(do) ktorýchtak trochu stúpaživot aleboaj slovákeď ma nikto nevidíschádza z každého jednéhoa konečne zmizliz čľapkanícalebo ich roztrhali medvediceparchantije to len trochu vodyalebo (plaču)časom pochopítedážďkvapky stekajú po lícach(lebo) som nakúpilzačiatok úvodzovieklásku koniec úvodzoviekale komu ju teraz predámkeď budem triezvytak (Ťa) všade uvidímživot (miluje) snylebo sa nestanúparchanti utekajúa všetky hlavytiež lebo necítiaako vonia dážďje to len trochu vodyzvierat sa nebojímale ľudíľudia sú zlí(niekto) prešiel okoloskoro som ho nevidelváľam sa po tráveakoby som bol niekto(iný) alečas to urobí
9. január 2003
existujú snya Snyv snoch bývamMiles Davisalebozarastám a chodímpo svete a milujemale v Snochsa čas nepohol
22814
I. panebože odpusť mitú trúfalosťpozerať ti do okienlen takkeď mám pocit akovždy tak ľahkoskoro na jarlen tak behaťproti vetrua všade inde po svetea kde je skvelá chuťživotaa brandenburský koncertsamozrejme že v G duraj keď je taká skvelána lícach zopárslaných stôpa teda spomienokna tie prekliate chvílekeď som nevedel o Tebetrochu sa mi zalesklapravdavo fľaši vodkysporadicky plávato všetko čo som Ti chcel povedaťale potom zmizlatak ako Tya ani na dne nebolaprečo to robíš človečenechajte mapanebože odpusť mitú trúfalosťpozerať ti do okienlen takkeď mám pocit akovždy keďsi na mňa zabudolpanebože odpusť mi
II. spomínašlízatká a vrkôčikykeď si rozbiješ kolenomama pofúkaa už nebolíveď veľkí chlapi neplačú
III. šachmat na šesť ťahoviba Ty pochopíšprečo sme kráčaliod Tably až k mostua prečoveľkí chlapi plačú
Šesťnásťhodinové blues
I. sú dve sestry úplneale úplne rovnakévyrastajú zo zemea zbiehajú sa v bodenazývanom nekonečnoteda nikde
II. kryštáliky ľadumodré a bielekeby som nebol sámnazval by som ich snehom
III. a Boh ti vložil úsmev na tvár
IV.
Ozveny
Ozveny1v noci sa najlepšiešíria ozvenysa najlepšie žije sanajlepšie dýcha pod mostomnevidno vodu ibamiznúce svetláodchádzamposledný pohľaddozadu na bodky môžu to byť ľudia môže to byť ktokoľvek zbohomvzduch je najlepšíkeďsom sámsom chránenýsom nepriestrelným tichomv priateľskej škrupinenesmierne absolútnej voľnostinespútanej slobody putujú nekonečné rieky koľajnícdelí ma od nich vzduch pod mostomtony ocelesa po nich valiaa každý dotyk zanechámoje prsty červenýmikam asi smerujeteale kedykoľvek otočím hlavuvzduch už nie je najlepšítam niekde si Tyrytieri na sedle večerakráčame pomalya časa veci nebudú také isténikdypotom si zoberieškúsok svetla a ani sa neohliadnešza miestom kde somstál2Žilnaté kraby rodiace sa v klarinetocha všetko iné sa podobá na oblakyna modrom morina modrom(ako tvoje oči)nazeleno splývame v trávea čas je lenivýa čas hrá proti nám
Danubia 312
Danubia 312
Takisto ako kedykoľvek inokedykráčamnábrežímtúlavých psovale teraz nič nie je akokedykoľvek inokedyľudia ľudianarážajú do mňapohľadmipustite maveď mám tvár takú istú ako vyveď za chvíľu odídema po mne moje myšlienkya sny a básne a slzyvietor ich odvejeako listyv tme sa rozpustia zmiznúvietor ich odvejetak ako morezmyje z pobrežiastopy milencov
sú dva druhy tulákovexistujú tulácia tuláciale tí druhípreskakujú z vlaku na vlakmenia adresya zas odídua more zmývaich stopya nikdy ich nezmyjeľudia ľudiapreto tak strašne kričímpotichuperom slová na papierten pokrčím aodhodíma ďaľší strom zomrel zbytočne
Reinkarnacia
Reinkarnácia1Balansujem na rovinekoľkokrát som liezolna kopeca myslel siže z druhej strany pôjde niekto abymi podal ruku podala ruku rukučo ma môže zachrániťa ja som vždy spadolbalansujem na rovinea snáď ich už odmietambalansujem na rovineešte živéspomienky na spevákov a tanečníkovmodrasté zábleskyhlukutretí deň od narodenia Pánastále zotrvajúdopijeme čaj idemepár posledných slovodchádzaš odo mňatak ľahučkoodchádzaš zo mňatak ľahučkoako hroch cez kľúčovú dierkua stále balansujem na rovine2Hviezdy zomierajú jedna po druhejsedím schúlený pri okneruky mi voňajú mydlommelancholickésladko-horké nápevy Ružového Floydaurčite by Ti chutili3Kráčam pomedzi kvapkyneohroziteľnýchladnými bozkamistarej tmavomodrej dámyinhalujem vlhkú noblesuuplakaného ránaKamaráti kamarátináruče úsmevynechápu moje slováprečo bola noctaká dlhá"Pohárik ti neuškodí. "4Občas som trochu šialenýžijem ako môžempán Kerouacpán FerlinghettiTy a jaa pár cudzích ušímetamorfózy môjho vnútrastále som na rovineale už nebalansujemnikdyby som si neodpustil keby som poškodil tú jemnú hodvábnupavučinkua vlastneskončilo toštastne5Dodatok:vyjadrovaniu škodia slováa preto občas píšem básnebáseň je myšlienka zbavenázbytočných slovtak to je
echoes
Zahranicne basne tu tiez letia. Snad vas to aspon trochu oslovi.
-----------------------
Reinkarnácia
Balansujem na rovine
Stromy
objímam stromyprsty mám zalepené ich slzamiako kedykoľvek inokedykeď utekám pred vamiľudiaprečtam kde nie jehneva nikto mi nezotieraslzy