Silvestrovský Karel Gott

Bol Silvester. Deň všetkých opilcov a mne tieklo z nosu ako z vodovodu. Začínal som tušiť, že tento deň strávim doma.

Zobudil som sa ráno, tak ako každý poriadny človek, keď je chorý a tým pádom nemá chuť ísť do krčmy. Poobzeral som sa po byte. Všetci ešte spali. Bolo asi desať hodín a ja som zostal hladný. Tak som si rozbalil tri salonky. To mi na raňajky stačilo. Po chvíli som začul sestru, ako sa plazí na záchod. Došla až v noci. Ani sa neprezliekla. Len sa bezvládne zvalila do postele. Dáš si nečo na raňajky. Zakričal som. Odpoveďou mi však bolo len špľachot vody, zvuk napínania a grgnutie. Pochopil som. Zrejme nie je hladná.

Zapol som si telku. Všade zábavné programy. Strašne ma to ubíjalo. Po chvíli mi zavolala moja drahá. Pýtala sa, či sa večer stretneme, tak ako sme sa dohodli. Zahuhňaným hlasom som odpovedal, že bohužiaľ, že som strašne chorý a že možno umriem. Vyšlo to. Tvárila sa, že ma ľutuje. Tak sa vyzdrav. Zaželala mi a dodala, že dnes určite príde. Hm. Dobre. Odvetil som a položil. Nemal som na ňu príliš náladu. Nejak mi v poslednom čase liezla na nervy viac, ako zvyčajne. Ale na druhej strane nebola na obzore iná. Tak som dal prednosť istote a sexu.

Šiel som si spraviť čaj. Dal som si doň obrovskú lyžicu medu. Aspoň si to osladím. Myslel som si a predstavil si moju drahú, ako z nej ten med lížem. Dosť ma tá predstava zaujala, čo si všimla aj sestra, vychádzajúca z kúpeľne. Načo ty zase myslíš? Spýtala sa a otvorila skrinku s ibuprofenom. Trošku som zneistel. Radšej som sa išiel z toho pyžama prezliecť do teplákov.

Po chvíli sa zobudili rodičia. Foter bol extrémne dobre naladený a túto náladu sa snažil preniesť aj na nás. Jaksi som však nemal chuť spievať s ním staré hity od Modusu.

Matka sa medzitým postavila za sporák . Extrémne dobre naladený foter začal mať nejaké sexuálne narážky a dodal, že došli. Čo spýtala sa sestra otupená včerajším alkoholom a dnešnou opicou. Gumičky. Neváhal foter ani sekundu. Tak toto som už fakt nemusel. Zavrel som sa do izby, zapol rádio a spomínal na predchádzajúce Silvestre. S priateľmi. Ako som zaspal pred Café Mayer, ako ma mama potom vyháňala zo záchodu a ako som jej údajne odpovedal, že všetko vypijem, všetko. Boli to dobré časy. Ako všetky minulé. Pomyslel som si a zaspal.

Zobudil som sa asi o šiestej. Práve včas, aby som stihol spoločnú večeru a nejakú veľkú televíznu šou.

Dáš si trošku vínka. Ozval sa foter. Nuž, nedbám. Odvetil som. Po šiestom deci sa mi zdal vtipný aj Petr Rychlý. Zrazu ktosi zazvonil. Bola to moja drahá.

Fotrovci sa potešili. Mali ju vcelku radi. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa s ňou ešte nerozišiel. Nemal som náladu odpovedať na všetky tie stupídne otázky. Čo si jej spravil?

Ahoooooj, ty si predsa došla? To som rád, že ťa vidím. Poď ďalej. Povedal foter a mne neostalo nič iné, len prikyvovať.