láska

LÁSKA

Ešte stále cítim tlkot Tvojho srdca
Moje mokré oči a teplo, ho zo spánku zobúdza
Žiješ, ešte nemáš krídla v ten hrozný let
Kde radosti z pozemskej lásky nezažiješ rozkvet

Už zmráka sa, brána strachu rozovrená
Moja láska! Tep Tvoj cítim - duša stená!
Morská ruža, citom vyvolená, i keď nežne zvráskavená
Si mojej iskry spása - potom už nič neznamená!

Duše sa nám spoja, keď plačem s Tebou okom mojím
V ten prienik most spravím, slzami ho pokropím
Tam, kde sa čierň blížiacej sa večnosti metá
Moje srdce žeravou tyčou prebodnuté klesá

Neodchádzaj! Zadrž život v ústach Tvojich!
V túto chvíľu, anjel hriešnych - učiň pre nás nehodných
Rozhrešenie. Chcem s ňou ísť, ak neuvítam našu spásu
Vyletím ... Však uvidím kvitnúť dušu jej prekrásnu!

Zleť k nám! Zastav čas, Ty márnivý posol okamihu
Nedovoľ letieť láske tej k výšinám v smrtnom tichu
Podaj mi ruku - Anjel náš, mojou dušou sa jej vyrovnáš
Budem stúpať k mrakom, s večnosťou na sobáš!

Ak prídeš k obzoru vychádzajúceho Mesiaca
Zastav svoj let, skrúť perute a vypočuj mňa - starca
Život zemský mne nepristane, ak tak nečakane
Vytrhneš mi ružu červenú - moje milovanie

"Ona jediný môj prút - odsúdené bez nej je vädnúť!"
"Anjel, dovoľ s ňou mne nezhasnúť - zdvihni k činu Boží súd!"

Už Zem zastonala teplým oparom
Už tráva sa kúpala v slzavom kúpeli slanom
Už volali nemí aby počuli to hluchí - Ten dvojhlas, smrtný vresk
Už nespieva slávik, ni nezozvinie kvet - dvom dušiam plávajúcim v iný svet