Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seSmútočníček
Výběr: Vio, Print, Cavalera, dream
11. 01. 2001
29
4
10064
Autor
Bix
v uzlíčku zmotkané
odnášam si spomienky
sú slané v duši
odkrádam sa pošepky
nechcem totiž rušiť
smútok, čo zdobí ti tvár
ešte krajšiu ako včera
mlčky sa usmievam
aj plač bude treba
bez teba
4 názory
Mianda: Zmena grafickej úpravy nastala pri zmenách technických vlastností Písmaka - báseň je z roka 2001 :)
Laura_Palmer
07. 09. 2005
Vitaj :o) Je to stara basnicka, ale mam ju rada...prezila som si z nej kazde slovicko...
Aššurballit
05. 05. 2005
Sú to slzy zabalené do slov...smútok, ktorý ale má zmysel - a po čase je takmer krásny...
Aššurballit
05. 05. 2005
:o) Boli to fajn časz, keď sme došli na Písmáka a kecali po nociach, však ? Boliestky preboleli...spomienky ostali nežné, ako ich tu vidíš :o)
Tak, tak Bixí. Ledacos se změnilo od té doby. No jo, to tu ještě byl Sadaf a jiní:-) .. Rád Tě zase po čase čítám:-) Měj se hezoučky, Cava:-)
ako si si fsimla bix, nazvy neprehliadam (a qvitujem), ale tento je brutalny
bix, vlastne som ta asi ani necital Bixo (ako som ta poprvy krat oslovil:),tak kym tu niesom, stale prichadzam ....a citujem cit:::snička mě nutí si přečíst celou tvojí sbírku, tak časem :) :::
+
vajda, to tvoje ANO bolo ako pri sexe:)
zpívám, čtu a píšu
a miluju Slováky
Ten váš Vašo P.
- stejně máte nejhezčí písničky
básnička mě nutí si přečíst celou tvojí sbírku, tak časem :)
Wau... Bixi,
tak táto ma z tvojej zbierky najviac "chytila" , za dušu, za srdce, za zmysly...... a vôbec k tejto básni sa stále musím vracať, všetko hlboké a zmysluplné a smutné čo mi táto báseň hovorí však už povedali predo mnou. (zasa som v omeškaní)
A teraz pod dojmom prečítaného ani nemôžem (a ani neviem!) čo ešte dodať. Patrí medzi moje naj...
T.*
Znova tu.
V názve objímaš celé to klbko.
Rozchod. Zmierenie sa s rozchodom, prijatie jeho nevyhnutnosti. Strácať znamená objavovať. A jedno i druhé ŽIŤ.
"v uzlíčku zmotkané odnášam si spomienky" - skromnosť aj ego; spomienky zostávajú - nedáš si ich vziať; alebo inak: idú s tebou ako tieň; zdrobnenina "v uzlíčku" pridáva dôverný tón, zároveň poukazuje na krehkosť, dokonca je možné ju prenesene chápať ako samotný mozog pod materinskou dlaňou lebky s jeho komplikovanými ryhami...;
"sú slané v duši" - trochu slabší, spomalovací verš, ktorý ale vytvára rým s "rušiť" a to nie je najhoršie;
nasledujúce štyry verše - ohľaduplne, možno aj s miernym pocitom viny (?) odchádzaš, (všímam si - Tvoj smútok je taký jasný, bez nízkej, hustej a ťaživej oblačnosti; preto dominuješ so svojim slabúčko trpkým pokojom), opakujem to slovo NEVYHNUTNOSŤ, ktoré ma sprevádza celou básňou;
posledné trojveršie (!!!) - nasmerovala si (určite nielen mňa) do úžasu; mnohorakosť človeka - nevyslovená ale naznačená, čo mi dáva oveľa viac ako bežné vymenovanie toho i onoho, či ploché a mdlé opisy; TEDA TOTO JE POÉZIA! ! !
"aj plač bude treba
bez teba"
Šťastie? Smútok? Čo je to? Iba pojmy, ktoré napĺňame. Teraz si ma naplnila. Krásou, ktorá sa zrodila snáď v smútku, ale čo je dôležité, zrodila sa v tebe.
ZMYSEL. To je pravé slovo, pojem, ktorým ovplývaš. Ktorý... Dávaš - sem. A my sme. Sme ako krčahy. Ošúchané krčahy, ktoré sa nehodia do vitrínky... Poznáš hĺbku, poznáš, že nie sú prasknuté. A keď prasknú, poznáš zase to.
tvoju predfebruárovú (odkedy som v Písmakovi) tvorbu veľmi nepoznám a ako sa mojimi zrakovými orgánmi pozerám veľká škoda. Väčšia ako Octavia!
Smútočníček je naozaj básnička vhodná pre názov zbierky v tomto duchu ladenej. Ale keďže je tam tá zdrobnelina, ten smútok (hoci môže byť veľký ako Gabčíkovské vráta) nevyzerá až tak bolestivo, to slovo pôsobí dokonca milo a nežne, čosi čo si žiada ochranu aby sa tá soľ v duši rýchlo vyparila. Ona sa tak či tak časom stratí. Ver mi.
A pravdaže tip. Ha-ha, trinásty! No nič, nie vždy to prináša smolu!
Zly_skriatok
10. 04. 2001
niekedy aj slzy
je treba nechať tiecť
niekedy aj básne
musia byť slané
a spomienky
aj tie najkrajšie
vždy v sebe nesú odlomok bolesti...
----
Je to krásné a proto s tipem.
Nejvíc se mi líbí poslední sloka.
Doprčic, dnešní večer jen závidím. Basnilkovi a ještě jednomu (majot v záloze:)) lásku a Bixí vzpomínky. Mě připadá, že když se ohlédnu za sebe, tak všechno bylo chybné a nesmyslné.
Závidět, ale asi není moc pěkná vlastnost co? :-))
Jdu se stydět:-))) TIP
Miroslawek
11. 01. 2001
Bixí, je to krása, i když smutná. Ale život už je takový, že nás z Mount Everestu shodí do Barazdaláše, a my s tím musíme naučit poprat.
TIP (jako skoro vždycky, když něco napíšeš :-)
Tomuto tak veľmi rozumiem!!!! Bixi, máš úžasnú poéziu, som rada, že si vtedy nakukla ponad moje plece a prišla na Písmáka. :o)))
TIP!
Mě zase zaujalo :"smútok,čo zdobí ti tvár, ešte krajšiu ako včera". Krásné,něžné,tip.
Myslím, že vždy je veľmi ľútostivé, ak sa pozriete na niečo, čo bolo príjemné a naraz je to za vami...a cítite, že ostalo iba tak málo...