Cesty nad dym

vrátila si sa z ulíc

a zapamätala si si zelenú oranžovú a červenú

z uzimených semaforov

a pošliapané zebry na ceste

ranené po horiacich denných vajgloch

ktoré nám stále pália pľúca

aj duše

odtrhnuté z rytmu piatkov

keď  víkend sú cesty snehom

sú tichí muži pri rieke

a tiché tiene pod hladinou

pomalé a záhadné ako kalná hĺbka

a pod hrádzou obry čo sťahujú pod hladinu labute a psy

tichí muži si už dýchajú do veľkých dlaní

plných tlejúceho mrazu

a vyhŕňajú k súmraku zelené goliere

obaja sa každý deň vraciame z ciest

a nevieme čo ten druhý videl