Mojito

Zuzanka pila čaj.

Karola sedela oproti nej. Žmolila zápalku. A upíjala si z mojita.

Som rada, že sme sa stretli. Povedala Karola. Zľahka sa usmiala.

Zuzanka prikývla. Rukou si prešla vo vlasoch a úchytkom oka si premerala chlapa vedľa. Mal pekný zadok. Vyzeral trochu ako ja.

Upravila si výstrih, tak aby bolo lepšie vidieť prsia. Prehodila nohu cez nohu. Akosi reflexívne. Mala sukňu. Ale chlap si ju nevšímal.

Karola to zbadala. Nekomentovala. Len sa uškrnula.

No a čo ten tvoj? Nadhodila tému Karola

Zuzanka zagúľala očami.

No veď v pohode. Nastala pauza. Už. Dodala.

Nejaké problémy? Jemne sa dotkla jej ruky.

Aaale ani nie. Len si neuvedomuje čo má doma. Ach jaj. Mávla rukou.

To vieš chlapi.

Hm. Veď viem. Povzdychla si Zuzanka. Spiklenecky sa usmiala. A zamiešala čaj.

A čo ty vlastne?  Chodíš teraz vlastne s niekým? Vlastne.

Vlastne hej. Zašepkala Karola. Ale ten je teraz v nemocnici. Narástli mu prsia. Však možno vieš.

Viem. Počula som. Odpovedala Zuzanka a zadržala úsmev.

A inak vám to klape?

Celkom hej. Akurát že...veď vieš.

Neviem.

No že akurát že v posteli to nie je žiadna sláva.

Zuzanka zdvihla nechápavo obočie.

To vieš. Tie prsia. A potom ani tam dolu nič moc. Posťažovala sa Karola. A dvoma prstami naznačila  akúsi vzdialenosť.

To už ako keby som spala so ženou. Sklopila hlavu. Ale vieš. Nechcem ho nechať v takejto situácii. Ak chápeš o čom hovorím. Zakončila svoj charakterný monológ.

Zuzanka povedala, že chápe. Hoci nikdy nemala chlapa a tak ani netušila či je ta vzdialenosť medzi prstami naozaj tak malá.

Pohladila Karolu.

Ach tí chlapi. Zavrteli hlavou obidve naraz.

A ďalej už rozoberali to čo ženy bežne rozoberajú. Chuť semena. Krámy. Módne časáky. A vôbec všetky tie dôležité otázky.

Kto s kým? Kedy? Za koľko?

Alebo.

Čo? Kde? A za akú cenu?

Ja zaplatím. Povedal ten chlap. Čo vyzeral skoro ako ja. Zuzanka si ho ešte raz premerala. A zistila, že ja som krajší.

Pozri na ten zadok. Povedala skúsenejšia, odvážnejšia Karola.

Obe zammmmkali.

A rozrehotali sa.

Chlap sa začervenal. A odišiel.

O takú pol hodinu odišli aj ony. Ku Karole. Chceli ešte pokecať.

A ten zvyšok už pozná každý chlap. Alkohol. Vankúšová bitka v spodnom prádle. Príjemná muzika. Prsia pritlačené k sebe. Bozky. A ďalšia téma do poradne ženských časopisov.

Spala som so svojou kamarátkou. Som lezba?.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::   

Tak sme sa stretli všetci poeti. Aj Zuzanka. Od kedy píše tak ma neznáša. Vravela, že som arogantný a povrchný.

Ale zasa povrchní sú všetci. Tak sa jej ani nejak nebránil.

Len som sedel oproti nej. Usmieval sa na ňu. A snažil sa ju vyprovokovať. Bola vždy zlatá keď sa rozčúlila.

Tak som sa jej pozrel do očí. Chytil ju za ruku. A zašepkal.

Počuj. Nie, že ma zasa budeš chceť dostať do postele.

Ona sa vytrhla. Položila ruku do lona. Narovnala chrbát. A s výrazom som šestnásťročná talentovaná poetka odpovedala.

Že sa asi rád počúvam.

No počúvam. Odvetil som.

Ach jaj. Mávla rukou. tak, že jej zahrkali gorálky.

Jaj ach. Spomenul som si na škôlku a snažil sa ju napodobniť.

Zabijem ťa. Pokúsila sa to celé skončiť s hraným úsmevom.

Vyspím sa s tebou a nechám ťa tak. Kontroloval som.

Okolo nás práve vrcholila zábava. Niektorí – tí ožratí- sa smiali. A zvyšok – vážni poeti – krútili pohoršene hlavou.

Už prestaňte. Skríkol ktosi.

Ja som už skončil. Povedal som. Ale Zuzanka má rada posledné slovo. Minimálne tak ako ja.

Si nechutný.

Akože nechutný? Prečo nechutný? To kvôli tomu, že som povedal, že sa s tebou vyspím?

Nenechal som ju reagovať.

To vieš bejby to sú rozdiely medzi mužom a ženou. Dva svety. Dva prístupy. Dokončil som myšlienku. Pripadala mi geniálna.

Zuzanke však nie. vstala od stolu. Zagestikulovala rukami. A odišla na záchod.

Keď sa vrátila. Bola viditeľne pokojnejšia.

Sadla si a povedala nejakú poznámku na môj účet. Asi o tom, že som trápny. Alebo že mám malý penis. Už si nepamätám. Myslím, že som už nezareagoval.

A za chvíľku to bola zasa stará dobrá Zuzanka s pocitom intelektuálnej prevahy. Sediaca. Baviaca sa o poézii. A snažiaca sa ma ignorovať.

A aby bolo jasné, že som to písal ja. Tak sa ten večer každý s každým vyspal. Iba ja nie. pretože som charakter. A pretože žien bolo menej ako chlapov. A Obluda píše poviedky a  zasa si neoholil nohy.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::