Proč nevinní umírají

Je ťažko hodnotiť Boží zámer aj keď v nášich myšlienkách a myšlienkách blížnych sa niektoré veci javia ako tragédia. Je ťažke najsť odpoveď prečo práve ten, či onen človek musel podstúpiť takej skúške. Viem že je tažke akcektovať a prijať obdobnú situáciu, ale čím skôr človek to príjme a akceptuje tým skôr môže kráčať ďalej. Lebo keď človek začne tápať na jednom mieste začne ubližovať sám sebe. Od tápania nie je ďaleko, k depresiam a k ostatným psychickým problemom. Kolebeh života je je jediná istota človeka. Život sa začína, plynie a končí... jedinou idividualitou každého človeka je dĺžka plynutia. Niekomu život plynie mesiac, niekomu rok a niekomu sto...viem že možno je nespravodlivé, ale keď si vezme do úvahy myšlienku a filozofickú tézu, že človek prichádza na svet aby sa niečo naučil, resp. vykonal...a počas života má čas na to, aby objavil čo ma vykonať, a následne čas na to aby tú vec zrealizoval...tak prichádzame k myšlienke, že ľudia, ktorý umreli mladí, boli tak dokonalí, že im stačil zlomok času na to aby to objavili a vykonali. A tým skôr prišli do neba. Ak budeme brať do úvahy, že človek po smrti nemá žiadné potreby, nič ho neboli - tak sa človek dokáže radovať, že človek odišiel s toho sveta, s priestoru skúšok, útrap do priestoru, kde je pokoj a pohoda. Ak však budeme myslieť na seba a nie na druhých tak budeme lamentovať, že sme niekoho stratili. - tento názor je blízky E. Kantovi ktorý tvrdil, že vec(človek) existuje len vtedy keď je videný.... "Byť znamená byť vnímaný". Ale ak príjmene skutočnosť že existnencia nekončí, len pokračuje v inej dimenzii, ktorú človek pre svoju nedokonalosť nedokáže vnímať a smrť budeme považovať iba za bránu medzi dimenziami a priestorom...tak smrť akceptujeme lepšie. V kresťanstve a v biblii sa hovorí " že človek ktorí verí v Pána - nezomiera" ale ja si to dovolím parafrázovať. " človek ktorého milujeme úprimne a s čistého srdca - nezomiera, žije v inej dimenzii - v spomienkách". Umiera až v momente, kedy mi žívi na neho zabudneme. Preto nezabudajme nikdy na tých čo odišli do iného sveta.