A dá sa

Aké je to všetko prosté vo svojej detskej naivite kolotoča že od nás nezáleží takmer nič z toho o čom si myslíme že ovplyvňujeme v tom sme spáči nastavení na nekonečno hoci ho nevidíme a svet vôbec nechápeme rovnako ako ani vlastný osud v ňom A tak si brúsim britvu opäť na remeni so vzlykom nemej tvári pregĺgam čerstvú krv Všetko sa masovo opakuje túžby tela po tele v snahe rukami z blata vymodelovať si vlastný dom a potom ten tradičný strom dôjde na babičkin kolovrátok a obrázky z podstenia Portréty s fúzmi aj bez nich vypálené na diskoch či do emailu zostali s trčiacimi končiarmi proti oblakom a vždy nový mravec som nesúci svoju slamku životom

---