Drzé ústa

Neviem,

kedy som ho začala ľúbiť.

Možno už v tú noc nevernú,

keď piesok z hviezd padal nám do očí.

Možno až neskôr...

JA...

Nemala som právo byť s ním.

Prijímať objatia drzých pier.

Neverná noc,

v ktorú zradila som všetko o čom sním.

Správala sa ako z klietky vypustená zver

Doma ma čakal niekto iný.

Podviedla som svoje svedomie,

svoje ja, svoj svet.

Ale bola som šťastná.

Žiadnej ľútosti nebolo a niet!

Zvláštne...

Vrátila som sa domov...

Niečo sa vo mne zlomilo

a niečo narástlo...

Myslela som si,

že všetko sa vráti do starých koľají,

veď ľúbim svojho chlapca.

Hlúposť...

Len sediaci prach hrdzavých šľapají...

Stretla som ho o dva týždne.

Opäť tie oči, tie drzé ústa...

Nevera sa pousmiala...

Áno, rozišla som sa s človekom,

ktorého som oklamala.

Možno teraz nastal čas

žiť ako v rozprávke.

No smola prišla zas.

Má nevhodné meno.

Meno po dedkovi a po starkej.

Neviem,

ako sa skončí táto rozprávka.

Neviem,

či má právo skončiť.

Čakáme dieťa...