herbár

v prieseku tieňov sa dva
kvety k sebe tesne vinuli
tak sa mi zdá
že bezcitná som
a zlá

odtrhla som si jeden z nich
nedala som mu ani vody
a medzi stránky starých kníh
ho zavrela
takto to chodí
v živote som už narobila škody
priveľa

len sľuby lanské zobral čert
draho kupujem, lacno predám
kradla som iným slnko
aj tak ostala som bledá
kde všade som ja? či už ma niet?

už viem, že zem je mocne cítiť
len pod nohami bosými
a pre ten pocit
z poviazaných nervov nití
je hodno triasť sa od zimy

čas tiká, ten hore- ak je,
díva sa
počíta koľko kvetov v herbári som zabila
raz príde s účtom, ten mi podá,
zavrie predo mnou nebesá
a mňa utopí kalná voda