Prázdninová nostalgia

Človek dosiahne to čo chce keď potom už netúži a tak Jack písal že velikáni vyhrali prvú cenu nad históriou a on London sa toho dožil tiež sníval o ich osudoch v predstave a ja čím som starší vravím si že je dobré žiť na okraji sveta v kútoch kde je toľko zaujímavostí o ktoré trebárs Ernest celkom mimovoľne prišiel keď Hemingwayova veta z Pohyblivého sviatku o poviedke čo sa písala sama bola najviac presná a predsa dosiahol čo chcel po zbavení záťaží aby preto trpel do výstrelu pušky strčenej v ústach nie je to vždy víťazstvo aj keď sa to zdá že Charles si vymýšľal recenzie ktoré nik nenapísal aby Bukowski upútal svet hoci v diele mu to nepomohlo a ja som sa niekedy videl Nezvalom s jeho Manon Lescaut ako som ho miloval pred ním s betonom od Milana Holuba a Čítaním z prachu Janka Stacha a uveriteľnými kruhmi Čieteka teda Smreka a dnes? Dnes? Mi je to smiešne aj keď milé v spomienke na Wolkera a fotografie jeho umierania v Tatrách keď som písal libreto podľa jeho Balady o námořníku a viem celkom presne že o tom napíšem báseň o zbabelosti ktorá sa prejavuje v snahe zabudnúť na túto túžbu smejem sa jej a predsa ma hreje poézia Jána Ondrusa s prehĺtaním vlasu a zbieraním obrúskov po Valentínovi Beniakovi v puknutej váze Jána Kostru vidieť ave ženu Evu aby som nakoniec plynule recitoval len Ivana Kraska vlastným menom Ján Botto s ktorým môj priateľ Pavol Števček diskutoval v Piešťanoch pri šípkovom čaji zauzlený v návratoch miláčikov a ich túžob ktoré som si skryl do teba a tešil som sa až ťa uvidím po prehliadke sveta mŕtvych kam sme vycestovali spolu v aute s Vincom Šikulom bez Hostinca na vŕšku a prázdnin so strýcom Rafaelom

---