Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seFolk
21. 01. 2010
14
16
4967
Autor
dajakbol
Vraciame sa k sebe zo studených vojen
a už nami zmieta pokoj po boji.
Iba božie mlyny omieľajú svoje.
Iba my sme z toho celý nesvoji.
Vraciame sa k sebe nonverbálnou skratkou,
keď už pekné slovo nemá úroveň.
Pozeráme na štrajk novinárskych škriatkov.
Zábery sú z toho ozaj surové.
Za studenou misou hľadím do pohára.
Po búrke v ňom blúdi malý gondolier.
Text je otvorený – dej sa uzatvára.
Jeho nikto nevyloví za golier.
V zelenkavom tichu vzhliadaš k iluzórnym
pravdám o poriadku – v strachu z idyly,
na ktorý ťa sotva viac než upozorním
básňou, ktorej slová sa ti zbridili.
V zelenkavom tichu hrdza žerie kľučky,
nech už na ne nikdy nikto nesiahne.
Aj my toto ticho užívame mlčky.
Pustíme vás ďalej, ale za prah nie.
Za studenou misou hľadím do pohára.
Po búrke v ňom blúdi malý gondolier.
Text je otvorený – dej sa uzatvára.
Jeho nikto nevyloví za golier.
Hrdinsky sa bránim svetlým perspektívam,
mestská voda chutí ako terpentín.
Fascinovane sa spoza stola dívam
na tvoj účes plný zradných serpentín.
Na modlitby svojich ustaraných sestier
myslím. Myslím, ale miesto rebelky,
do krku ma hryzie čínsky polyester,
keď mám písať tieto slová pre veľkých.
Za studenou misou hľadím do pohára.
Po búrke v ňom blúdi malý gondolier.
Text je otvorený – dej sa uzatvára.
Jeho nikto nevyloví za golier.
Viem, že ráno mi dáš valentínske vale.
V uliciach ma zovrú sivé fasády.
Zúfalý a hladný pozriem na sandále.
A len suchý zips ma od nich odradí.
Viem, že zdvihnem hlavu k rozvlneným oknám,
z ktorých sme sa sotva mohli vynoriť
vítať mesiáša (jeho obrázok nám
visí v spálni ako čierny linoryt).
Za studenou misou hľadím do pohára.
Po búrke v ňom blúdi malý gondolier.
Text je otvorený – dej sa uzatvára.
Jeho nikto nevyloví za golier.
Skôr, než vyjdem do hmly z vyšľahaných bielok,
špina pôjde k vode, hračky do škatúľ –
to už nášmu vzťahu ťahá na pondelok,
ktorý si ťa vezme zlú a rožkatú.
Len-len, že to vyšlo, už je toho až-až.
Stále čakám, že sa už-už vymaním,
z nocí, keď sa na mne chladnom cudne zrážaš,
poznačená prvým svätým vnímaním.
Za studenou misou hľadím do pohára.
Po búrke v ňom blúdi malý gondolier.
Text je otvorený – dej sa uzatvára.
Jeho nikto nevyloví za golier.
*
Aj keď viem, že mojím problémom sú konce,
konce vlasov, vzťahov, básní, nakoniec,
ani táto zrejme nezúročí koncept,
aby nad tým jeden stŕpol v poklone.
Cítim tlaky na svoj umelecký posun
(podľa Dobšinčanov píšem zložito).
Takže teraz neviem: za nosom, či k nosu?
Ukradni mi pero, blok a doži to.
Za studenou misou hľadím do pohára,
v ktorom vánok hojdá prázdnu gondolu.
(Už len aby niekto zbehol po farára –
ja sa budem modliť a ty kondoluj.)
16 názorů
Já si to nejdřív pustil
super
jo a Jan Ned měl nadprodukci OPRAVDU nečekanou
Razdva, neser ma – najväčší technický analfabet som tu ja a to si nedám vziať! Skopíruj link z prológu a musí sa Ti to spustiť. Skúšal som.
A Nedvědi boli dobrí v Spirituál kvintete a v Brontosauroch, potom, najmä u Honzu, ťažká nadprodukcia, bleee!
Nějak jsem to zatím nenašel,nejsu zrovna dobrej
vyhledávač.Ale vážně dobrý,zvlášť poslední sloky.
Možno píšeš složito,ale rozhodně líp než třeba
nedvědi.Folk je nejlepší.Zdravím na Slovensko
Marcela.K.
21. 01. 2010
Razdva, tu je pôvodná, zhudobnená verzia, plus zbeletrizované peripetie jej vzniku:
http://garan.poetickej.net/basnik/view.php?nazevclanku=vraciame-sa&cisloclanku=2009110002
Daj vedieť, či si našiel.