Priznať, že žiadne nemáš

Hyun-Ae stretol v galérií. Útla kórejka tu vlastnila malý byt, v ktorom si varila svoj Bossam, Buldak, Donkatsu, Maeuntang a Saewoo Bokumbop. Pozvanie na večeru prijal s vnútornou skepsou; usúdil však, že ak niečo nezabije tak krehkú ženu, on to ustáť musí.

Ustál, bez výraznejších ťažkostí. Večere sa opakovali. Postupne si všetky dočervena sfarbené kurčatá, zázvorovo rybacie polievky a vývary z ryžových koláčikov s horami rezancov a čudnej zeleniny zamiloval. Neskôr si zamiloval aj Hyun-Ae.

Chce to fakt gule, zakryť fakt, že žiadne nemáš, často mu vravievala s trochu šibnutým úsmevom. Bál sa jej spýtať, či si je istá, že správne pochopila význam týchto slov, alebo je len taká priamočiara. Až tak vedľa nebola.

Obrazy mu ukázala po mesiaci. "Nie, nie som na ne citlivá, ty hromotĺk." (Obdobných rýdzo jazykovo autentických výrazov poznala tak dvadsať a rada ich s neskrývanou iróniou v hlase používala; občas ich však plietla a kombinovala, takže niekedy bol hromozvod alebo ozemtresk.) "Len sa musím uistiť, že ten, komu ukážem kvalitu, si ju naozaj zaslúži."

Maľby pokrývali obrovské spektrum prostredí; len veľmi málo z nich bolo z jej zeme. Boli na nich predavači kobercov, dažďové pralesy, smetiarske autá premieľajúce svojími kovovými ústami rôznofarebné vrecia so smeťami. Z času na čas sa na obraze objavila nepatrná silueta akéhosi ducha, bôžika, možno démona; menil podoby, v tvári však ostával rovnaký.

Nepýtal sa naňho. Čím menej o veciach vedel, tým zaujímavejšie boli. Toto pochopil už relatívne mladý a bola to jediná vec, ktorou si bol skutočne istý. Hyun-Ae si všimla, že je postavou fascinovaný. Nič mu nehovorila, len sa usmievala, hltala ho pohľadom, akoby životnú energiu získavala práve z jeho reakcií. Navonok pôsobila flegmaticky. "Je mi jedno, čo si o nich myslíš."

Celkom rada mu však popisovala niektoré drobnosti sprevádzajúce jej tvorivý proces. "Maľujem hrozne rýchlo. Musím. Nikdy si totiž neumyjem hlavu, kým nedokončím obraz. Voda mi rozpustí farby v hlave. Zmyje obraz, ktorý v nej drieme a ešte nevyšiel von. Potom sa už nedá dokončiť. Jeden mi trval dva týždne. To bolo zlé."

Keď ráno nevstával, spával u nej. Zvykol si tisnúť sa na malej posteli, cítiť jej malý chrbát pevne natisnutý na hrudi, cítiť, ako sa jej dych pomaly stabilizuje a naberá rytmus, cítiť, aká malá je, keď zaspáva.

Keď začala prvýkrát v kórejštine hovoriť zo sna, vydesil sa. Prudko sa posadil a zotrel si pot z čela. Chvíľku rozdýchaval. Potom sa osprchoval a z okna si zapálil.

Pri ďalších prípadoch zdesenie postupne vymizlo; dokonca ich začal považovať za roztomilé, naviac zistil, že kórejčina je zaujímavý, melodický jazyk. Z nočnej cigy popri jej monológoch sa stal rituál. Hyun-Ae spala tuho. Nikdy sa mu nepodarilo ju zobudiť. Počas jednej mimoriadne horúcej letnej noci nechal okno otvorené. Ľahol si naspäť k Hyun-Ae. Byt sa vetral od dymu, pod oknami zvuk nočného hmyzu. Zaspal.

Zobudil ho zvuk dupnutia. Prudko otvoril oči a vzápätí ich hneď zas zavrel; bol rád, že sa ovládol a nezačal kričať. Jedným pootovreným okom sledoval situáciu. Bola ešte tma a ktosi vliezol oknom. Premýšľal.

Ktosi vliezol oknom. Zobudiť Hyun-Ae? Kurva, ktosi vliezol oknom! Nepripadá do úvahy. Na čo? Ak ju má niekto zabiť, nech o tom aspoň nevie; ajtak by som jej nepomohol, naviac, čo keď začne ziapať a vlamača vyprovokuje. Pravdepodobne je to len zlodej. Budem nehybne ležať, nech si vezme, čo chce, Hyun-Ae všetko poviem až ráno. Dopiče. Ktosi vliezol oknom. Má cez rameno prehodené vrece. Pravdepodobne je to fakt len zlodej. Rozhliada sa po byte. Opatrne došľapuje na špičky. Veď si ma zobudil, už keď si vliezol oknom, ty amatér. Idiot. Dúfam, že nevezme obrazy. Akú by mali asi cenu na trhu? Kurva, niekto vliezol oknom! Ide do kúpeľne. Budem mať konečne gule, ak vstanem a ovalím ho lampičkou po záhlaví? Nerob pičoviny, hlavne nerob pičoviny. Telefón je ďaleko. Nechaj to tak. Nech si vezme.. Ježiši Kriste, on ide sem. Lež, pokojne lež. Možno si len bude myslieť , že máš nočnú moru, nechá ťa tak.. lež. Berie z nočného stolíka náhrdelník. Rádio. Náušnice. Zohýba sa.. po čo sa to zohýba.. bubon. Heh. Nikdy som si nevšimol, že Hyun-Ae má bubon. Ani na ňom nikdy nehrala. Vlastne nikdy v mojej..

Zlodej sa dotkol bubna. Striaslo ho. Prudko sa vystrel, urobil pár krokov dozadu, šmykol sa na blúzke, ktorá bola v procese horúčkovitého obnažovania sa pohodená v strede izby. Spadol a udrel si hlavu o skriňu. Podlahu pokrylo niekoľko kvapiek krvi. Vstal, potácal sa po izbe, zamotal sa do tmavomodrého závesu. Spadlo mu vrece. Nemotorne vyskočil von oknom. Na chodníku boli počuť rýchle kroky, ktoré postupne slabli.

Zbytok noci prebdel. Hyun-Ae sa ráno zobudila. Vstala, spod okna zobrala čierne vrece, vybrala z neho veci a uložila ich naspäť. "Už sa mi to párkrát stalo." A tým to skončilo. Už nič viac nepovedala. Žiadne zdesenie, žiadne musím sa presťahovať do bytu na ôsmom poschodí. Už sa jej to párkrát stalo. A šlus. V to ráno bola neobvykle usmiata, spravila skvelú zrolovanú omeletu s riasou a keď dojedli, povedala, že má chuť na kávu niekde vonku. V kaviarni potom živo komentovala vystavené fotky, rozoberala ich kompozičné hľadisko, rozhodla sa, že tiež začne fotiť, z jej náhleho rozhodnutia sa ešte dlho tešila a energicky rozhadzovala rukami a hovorila a fungovala v priebehu celej soboty. On prežíval stav, ktorý sa najväčšmi približuje k "tichému údivu"; nebolo to však celkom ono, možno sa zľahka kryl s "posttraumatickým šokom."

Okolo obeda vyhlásila, že ešte niečo má a že sa stretnú večer. On sa chvíľku potĺkal po meste. Prechádzal sa popri kaviarni, galérií, rieke, zblízka študoval veká kanálov. Kúpil si hotdog, zamieril domov, pozrel si film, zožral nejaké čipsy, čosi si vypil. Efektívne zabil čas.

Večer bola ticho. Pôsobila vyšťavene. Chvíľkami pozerala z okna, potom na obrazy, ležala, sedela, prechádzala sa a zas ležala; neustále ho však držala, stimulovala mu body na chrbte, v záhlaví, na temene hlavy, na čele. Chcel sa jej spýtať na bubon, no nedokázal to; premýšľal, či nemá oneskorené reakcie na stresové situácie, či nebola jej dobrá nálada len kŕčovitou a hysterickou reakciou na šok. Nepôsobila však zdeprimovane. Bola v čudnom, pomalom a kontinuálnom tranze. Všetky jej pohyby pôsobili mantricky. Keď sedela, sedela v lotosovom sede, keď ležala, ležala v jednej zauzlenej pozícií. Čas plynul a on sám sa začal cítiť omámene. V nose vône sladkých a ťažkých korenín. V tú noc sa milovali neobvykle pomaly. Zo sna len šepkala. On vo sne počul pomalé a rytmické bubnovanie.

Keď sa ráno zobudil, sedela vedľa postele. Bubon mala položený v lone a udierala doň. Zbadala ho. Vstala a sadla si k nemu. Uprene mu pozrela do očí. Pohľad mala skúmavý, akoby čisto vedecký. "To by malo stačiť," povedala. "Mal by si ísť. Príď večer." Odišiel. Dobehla ho na prechode; tuho ho objala. Rozboleli ho lopatky.

Cestou domov sa zastavil v antikvariáte. Sporadicky sa prehrabával knihami. Majiteľ kamsi zmizol, bol tam celkom sám. Pohrával sa s myšlienkou usadiť sa do jedného zo starých čalúnených kresiel; nakoniec ju zrealizoval. Zavrel oči. Začul šepot. Čosi studené okolo neho cirkulovano, nevedel s istotou určiť, či ide o prievan, vietor alebo reakcie jeho vlastného tela. Dve minúty sedel v kresle a bol celkom paralyzovaný; nakoniec ktosi otvoril dvere. Zvonček ostro zacinkal. To ho prebralo. Rýchlo sa z kresla postavil a vybehol von, nevšímajúc si nič naokolo.

Keď sa večer vrátil k Hyun-Ae, dvere boli otvorené. Byt úplne vybielený. Uprostred izby stál len jediný stojan s plátnom a farbami. Chvíľku stál a len tak naň pozeral. Potom namočil štetec a začal zúrivo rýchlo maľovať. Maľoval galériu, kaviareň, rušnú ulicu a ľudí, slnko, oblaky, túlavého psa, skrátka všetko, čo sa priplietlo. Na záver celkom intuitívne domaľoval malú, nepatrnú siluetu ducha. Obraz nechal v byte a odišiel domov.

Nalial si whisky a zosunul sa na posteľ. Otvoril notebook. Keď ho zapol, obrazovka ostala čierna. Udrel päsťou po klávesách. Notebook sa vypol. Opäť ho zapol. Stále nič, čierna obrazovka. Prevrátil do seba whisky, zapnutý notebook hodil z postele na zem a zaspal. Obrazovka zablikala a počítač konečne naskočil.
Zobudil sa; bolo ráno. "Zrazu funguješ, kurva," otvoril prehliadač. Pozrel si maily. Jedna nová správa z neznámej adresy. Obrazová príloha. Podľa štýlu to celkom iste namaľovala Hyun-Ae; potešil sa. Chvíľku obraz pozoroval a potom sa zarazil. Interiér antikvarátiu s čalúneným kreslom, na ktorom sedel povedomý malý priehľadný duch. Okno v izbe bolo otvorené. Zdola doliehal zvuk akéhosi hmyzu.