Stopäťdesiatmiliónov kilometrov slnka

po vetre sa šúpem na zemi tesne v garáži pri tvojich nohách aby sme po prechádzke zdreveneli na minúty na smiech svätého pod krížom ktorý ťa oslobodzuje v návrhu ďalších záväzkov a metrov čo ti miznú pod chodidlami a meriam trasy lietadla krokovaním prstov na nákupy v bezcolných bufetoch tých čokolád čo jem naraz na hlt spolu s tebou zákuskom do mojích úst a potom na víkend sa počasie zhorší a ty čakáš ďalších stopäťdesiatmiliónov kilometrov na ďalší bod slnka za jeden veď sme jedineční pred vetrom otáčania planéty na vymedzený čas s presahom za čo sme začali

---