básne

Tvárou v tvár

Zmyl si tvár,

kúpil novú:

čierno-bielu, potom farebnú,

zmyselnú, i perverznú.

Vyšiel s ňou do ulíc,

do barov a pivníc,

Telo nemenné:

vyzývavé, pružné.

Zrazu zatúžil po láske,

No pod maskou nebola,

telom ju nezlákal,

Asi sa prerátal.

Nemám viac než bolesti

V mesačnom splne
Moja túžba zaznieva.
A v srdce v diaľke
prudko horí.

V spleti nočných hviezd
svoje sny snívam,
horko vidím svoje dlane
v tvojich prstoch.

Jemne pohládzam
tvoju smelú tvár,
už neplačem,
už mi slzy zodrali
i posledné kvapky bolesti.

Roztápam sa,
pod žeravým slnkom,
mesiac mi zbohom dáva
a len ďalšiu prebdenú noc.

Vo vetri plávajú
nedotknuté presmutné iskry,
sviečka sladkasto dohorieva.

Neutekaj od čistej nádhery,
je vo mne, hľadaj,
na ostatné máme čas.

Neopúšťaj moje sny,
inak zomierať pomaly budem.
Láska, nemám viac než bolesť.

Zástupy

Nemáme veľa slov,
žijeme a žijeme.

Cítime nechuť a hnev,
pachuť a lesť.

Len postupujte! Vlak odchádza,
a ja v ňom, v tom zástupe otrasnom.

Každý mlčí,
a život oťažieva.