Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Návrat

02. 06. 2012
4
24
1799
Autor
Ingrid.072

                                         

- Pozri sa na to umývadlo! – skríkol na celú kúpeľňu. – Zase je plné tvojich vlasov.

- Môžu to byť aj tvoje vlasy. Moju rovnakú farbu,  – pokojne sa bránila manželka.

Mužovi na krku navrela žila. Tvár mu celá sfialovela. – Čo nevidíš?

- Vidím to, čo ty. Tebe všetko vadí.

- Vadia mi tvoje vlasy.

- Vadí ti, že dýcham, vadí ti, že žijem.

- Neznesiem neporiadok, - skočil jej do reči.

- Vždy si nájdeš zámienku na hádku, či je to vlas, alebo moja práca. Hádky potrebuješ k životu ako vzduch. Saješ zo mňa energiu. Si ako upír.

- Keby si sa starala o domácnosť ako o seba, bol by som ticho, - postupne zvyšoval hlas.  

- Všade po tebe nachádzam vlasy. Pozri sa na zem! – chytil ju za hlavu a prudko ju zohol.

- Au! Prestaň! To bolí!

- Len sa tam pozri! Vlasy, samé vlasy a voda. Kvapky vody a v nej vlasy. A čo zrkadlo?  

– otočil ju o stodvadsať stupňov. – Je na ňom pasta a odtlačky prstov.

- Práve som ho umyla. Nič tam nie je a pusti ma už konečne!

- Nejač ako pomätená!

Odtiahol ruku tak silno, až na chvíľu stratila rovnováhu a takmer spadla.

- Večne po tebe nachádzam vlasy. Na čo používaš taký gél, onaký šampón, keď ti vlasy aj tak padajú? Koľko peňazí stoja tie tvoje super laky na vlasy?

- Nemôžem za to aké mám vlasy. Ja som si ich nevybrala. Keby som mohla, chcela by som hustejšie, - cítila, že sa prestáva ovládať.

Spory sa dennodenne točili okolo, pre ňu, nepodstatných vecí. Mužovi prekážalo, že odkladá veci na iné miesto, neskôr kvapky vody na umývadle, či stiahnuté žalúzie, potom popadané vlasy. Vždy si našiel zámienku, aby sa s ňou pohádal. Stačilo jediné slovo a začal zúriť.

- Tak s tým už konečne niečo urob! – povedal tvrdo.

- A čo?

- Čo ja viem? Pre mňa za mňa si aj ohol hlavu! – roztiahol ruky.

Žena ho nevládala viac počúvať, ani sa naň viac pozerať. Dennodenné hádky ju pripravovali o život. Každú noc sa modlila, aby sa ráno prebudila inde, len nie doma. Takto to ďalej nepôjde. Manžel jej prerastal cez hlavu.

- Pozri! – manžel sa zohol a zodvihol vlas.

- A kde sa mám, preboha česať?

 - Češ sa tu, ale tak, aby ti nevypadol ani jeden vlas.

- Ale to sa nedá. Mám zakaždým, keď sa potrebujem očesať vyjsť z bytu a česať sa na chodbe?

- Nebuď hysterická! – zareval.

Od zúrivosti udrela päsťou do steny a ucítila prudkú bolesť.

- Si normálna? Choď už konečne ku psychiatrovi, - zaziapal.

Nevenovala mu pozornosť a pozrela sa na ruku. Po hánkach jej stekala krv. Náhle sa zľakla samej seba. Nerozumela kde sa v nej nabrala toľká zlosť, ktorá ju núti ubližovať si samej sebe. Spoločný život s mužom ju oberal o všetku energiu, ale to neznamená, že sa musí za manželove úchylky trestať. Najradšej by sa zbalila a v momente utiekla, hoci nemala kam ísť. Hypotéka na byt, ktorý kúpili len pred nedávnom a hlavne dcéra, ktorú spolu mali, boli prekážkou. Manžel o predaji bytu, ani o rozvode nechcel ani počuť. Týral ju svojou tvrdohlavosťou, akoby skúšal dokedy vydrží.

- Už mám toho po krk. Prečo nesúhlasíš s rozvodom? – vyprskla.

Prešiel okolo nej a zabuchol za ňou dvere. Vedela, že udrela na nesprávnu strunu a dúfala, že dcéra nič nepočula, ale veľmi o tom pochybovala. Mala si radšej zahryznúť do jazyka. Najviac jej bolo ľúto práve jej. Mala iba osem rokov a v otcovi sa videla. Manžel dcéru miloval, ale ženu neznášal.

      O chvíľu vyšla z kúpeľne. Dcérine dvere boli zatvorené a manžel sedel v kuchyni. Odišla teda do obývačky a celkom vyčerpaná si ľahla na pohovku. Oddelené spávanie bolo jedinou výhodou spoločného života s manželom. Len, čo zaspala zobudili ju hlučné hlasy za stenou. Susedov počula prvýkrát, trochu ju to zaskočilo. Vedľajší byt bol doposiaľ tichý, preto si myslela, že v ňom nik nebýva. Našťastie hlasy za moment stíchli a ona zaspala.

      Nasledujúcu noc mala problém zaspať, lebo susedia sa vadili ešte hlasnejšie. Muž kričal, že v celom byte je neporiadok, a vyčítal žene, že sa mu nevenuje. Niečo jej to pripomenulo.

      Tak to išlo ďalej. No čo noc sa z vedľajšieho bytu ozýval krik, raz kvôli neporiadku, inokedy kvôli deťom, a po hádke počula hlasný plač. Raz to už nemohla viac vydržať. Vyletela z bytu a zaklopala na vedľajšie dvere. Ani po opätovnom klopaní jej nik neotvoril. V byte panovali ticho, akoby v ňom nik nebýval. Akonáhle sa však vrátila do postele, hádka za stenou pokračovala. Nezostávalo jej nič iné, ako si ľahnúť k manželovi.

      Ráno sa spýtala muža a dcéry, či v noci niečo nepočuli. Tvrdili, že nie, ani čo by sa proti nej spikli. Do práce prišla nevyspatá, nervózna a celý deň ju bolela hlava. Potom, čo sa večer dovliekla domov, manžel na ňu vychrlil prúd výčitiek. Stála pred ním ako obarená pozerajúc sa mu do tváre, neschopná vydať zo seba hláska. Bola na smrť unavenú a preto nemala silu argumentovať. Zo susedného bytu sa razom začal valiť hysterický krik. Suseda kričala, že to s mužom nevydrží, a vyhrážala sa, že odíde. Eva s ňou súcitila. Sused nerozumel, prečo sa brali. Chápala aj jeho. Nešlo jej do hlavy ako tak môžu žiť. Nežila tak aj ona? Dennodenne sa s mužom hádala, ponižovala ho, aj seba, a navyše tým ubližovala dcére, ktorá bola tichým svedkom. Čo si o nej myslí? Ako to celé prežíva? Zaujímalo ju tu niekedy? Načo sú hádky? Možno ani neexistujú takisto ako susedia. Možno sú iba v jej hlave, napadlo jej.

- Nemôžeš navariť aspoň raz niečo normálne? To, čo varíš by nezožral ani pes, - muž ju vrátil späť do reality.

Nadýchla sa, aby niečo povedala, ale vtom, iba na krátky moment mala dojem, že zastal čas a hlasy za stenou stíchli. Mužove pery sa chveli od rozčúlenia. Podišla k nemu a chytila ho za ruku. Usmiala sa na neho a pobozkala ho.

 

 


24 názorů

Ingrid.072
02. 07. 2012
Dát tip
ďakujem za radu, VH64. Môj komentár nepatril tebe, ale inej čitateľke. Súhlasím s tebou, asi to chce čas, aby som si uvedomila, že treba začať malými vecami. Moje ambície sú bohužiaľ veľké a túžba ešte väčšia.

Ingrid.072
02. 07. 2012
Dát tip
Ďakujem veľmi pekne. Chcela som, aby bola lepšia.

Lakrov
02. 07. 2012
Dát tip
Jestli si dobře pamatuju, tak podobná povídka už tu někdy byla. Když se dívám na seznam tvých děl, nacházím ještě jednu starší s tímtéž nazvem, jen o něco kratší, stručnější. Tahle druhá verze, obsahující více propracované přímé řeči, je lepší.

Ingrid.072
02. 07. 2012
Dát tip
No, ďakujem za reakciu. Môj vzťah takto fungocal dvanásť rokov, ale už konečne pracujem na odchode, lebo ako píšeš, je to psaychický teror. Vždy so sa snažila o zmierenie, ale priateľ opäť skĺzol do teroru a už to nevydržím. Vždy, ke&´d píšem pravdu, realitu, to, čo zažívam sa to každému zdá nereálne. Prečo nemôže byť literatúra o pravde, ale o klamstvách? Prečo chcú, či potrebujú byť ľudia stále klamaní. Píše sa, že žianda realitanemôže byť v knihe podaná reálne, lebo by to bolo príliš drsné a nik by to nečítal, a pritom sa hovorí, že ľudia najradšej čítajú knihy zo života. Tento paradox nikdy nepochopím. Keby mi to tak len niekto vysvetlil....

VH64
02. 07. 2012
Dát tip
Ahoj! Reaguji, při v podstatě náhodné návštěvě, na tvou odpověď Skarabee. Připadá mí signifikantní a důležitější, než sama povídka. Sám sebe považuji za podobného psavce, píšu bez vzdělání, bez talentu, bez ambicí jen tak pro radost. Možná, že by ti dalo lepších výsledků, reakcí, potěšení z tvorby, kdyby ses nevrhala na příliš silná závažná témata a technicky náročné formáty. Co si psát "banalitky" z vlastního života, postřehy, drobné komentáře,...? Proč si kupovat litrovou mašinu, když sotva uřídíme babetu? Uděláme si hezký pěší výlet a ještě si v klidu dáme zmrzlinu nebo pivo.

Ingrid.072
06. 06. 2012
Dát tip
Teraz som si všimla, že mám pri poviedke tri tipy. Ďakujem veľmi pekne, i keď som podľa reakcií pochopila, že táto upravená verzia je horšia ako prvá, a preto ma tipy zaskočili.

Ingrid.072
05. 06. 2012
Dát tip
Ahoj, Rášek, ďakujem za radu. Ani ja nemusím byť psychológ, aby som si to uvedomila. Keby sa to dalo, zmením to, ale je to ovplyvnené veľa faktormi. Možno raz sa mi to padarí. Týmto spôsobom nemám nikdy šancu napísať niečo dobré, písanie beriem skôr ako psychoterapiu.

Ingrid.072
05. 06. 2012
Dát tip
Ahoj Rášek, ospravedlňujem sa za tykanie, ale tak mi to príde prirodzenejšie. Ďakujem veľmi pekne za koment. Ani som netušilo, koľko redkatorov ma číta a som nesmierne rada, lebo mi to veľmi pomôže. Vôbec som si neuvedomila, ako poviedka nakoniec u iných vypáli a musím uznať, že máš pravdu. Je to domáce násilie a hrdinka to berie ako jej chybu. No, opäť ako ja. Mám to doma dosť často a potom prenášam seba do poviedok a preto sa iným zdajú nereálne, ale môžem potvrdiť, že sa to stáva aj v mojom prípade. Všetko beriem ako svoju chybu a prehru. Aspoň čitatelia môžu nahliadnuť do iného sveta, nie síce veľmi príjemného, i keď neviem, či o to stoja.

Ingrid.072
05. 06. 2012
Dát tip
Dakujem velmi pekne za radu. Viem, ze mam medzery v teorii a mala by som si to dostudovat. Zatial pisem skor intuitivne, a tak to potom aj vyzera. Dolezite je mat napad, a ani s nim som si nie vzdy ista, ale budem na sebe pracovat, lebo chcem a bavi ma to. Dakujem este raz.

DavidPetrik
05. 06. 2012
Dát tip
Funkci pocatecni hadky je predstavit vztah manzelu. Jakkoliv je tahle cast napsana uveritelne, prijde mi zbytecne dlouha, neslouzi textu, nybrz sama sobe. Tim spise pusobi asymetricky v pomeru k pointe resp. rozuzleni, ktere je uvedeno pomerne kratkym vnitrnim monologem. Tahle nerovnovaha na me pusobila rusive. Doufal jsem, ze sekundarni pribeh rozhadane dvojice od vedle bude slouzit budto jako paralela hlavnimu pribehu nebo dokonce, ze se rozvine do jaksi psychologicke roviny: tj. bude realny nebo jenom smzsleny. Bohuzel jsem byl zklaman pouzitim tohoto pribehu jako pomerne maleho zrcadla pro hlavni hrdinku. Presto se domnivam, ze text neni napsany spatne a tak tipuji. At se Vam dari.

StvN
04. 06. 2012
Dát tip
Akorat by to tu nemuselo byt desetkrat.

Ingrid.072
04. 06. 2012
Dát tip
Ďakujem, Janina6. No, snaha sa vždy nevypláca, ako vidím. Inak, táto poviedka je priamo zo života. Nie je to falošné, zažila som to. V živote sa stáva čokoľvek, ale asi máš pravdu, na papieri nesmie byť nikdy okopírovaná realita, lebo je neuveriteľná. Neuvedomila som si to doposiaľ. Ďakujem za názor. Dosť mi pomohol. Musím sa na svoje rpíbehy pozerať očami iných. Zaujímalo by ma, či aj iní to vnímajú ako ty.

Janina6
04. 06. 2012
Dát tip
Na první verzi si vzpomínám, ale mám dojem, že takhle upravená je oproti ní mnohem "drsnější", co se týká chování manžela. V první verzi jsem byla schopná vnitřně souhlasit, že to řešení v závěru - tedy vstřícnost místo zarputilé obrany - je dobrým krokem, že je to možná cesta. U téhle povídky mi ta snaha o "happyend" nesedí, protože muž se podle toho, co píšeš, choval opravdu hnusně, to už nebyly běžné hádky, ale psychický teror. A v takovém případě mi to objetí a políbení chutná strašně falešně.

Ingrid.072
04. 06. 2012
Dát tip
Ďakujem za reakciu. Keď to nevyšlo, nič sa nedeje. Pokus sa môže brať ako literárne cvičenie. Všetko sa dá nejako využiť.

StvN
03. 06. 2012
Dát tip
Neprijde mi lepsi.

Ingrid.072
03. 06. 2012
Dát tip
StvN áno, tento text tu predtým bol, ale teraz som ho rozšírila. Skarabea, ďakujem, že sleduješ moju tvorbu. Musia byť aj podpriemerní, aby priemerní a nadpriemerní vynikli. Na nič sa nehrám, píšem, ako dokážem. Podľa komentárov vidím, že tadiaľto cesta nevedia, i keď sa mi akýmsi zázrakom podarilo v novinách vydať poviedku, píšem si pre radosť, keďže zlepšiť mi akosi nejde. Nenahnevaj sa, ale radšej ma nečítaj, ušetríš si energiu, zrak a mne smútok. Čo mám viac napísať, keď neviem písať? Inge

Skarabea
03. 06. 2012
Dát tip
na mňa text pôsobí labilne...hlavne v tých dialógoch akoby si tápala...polovicu poviedky sa hádajú úplne o ničom...napriek tomu, že dialóg je prostriedok skôr dynamizujúci, u teba je to presne naopak....každá veta by však mala text niekam posunúť strašne podpriemerne napísané...prepáč...od teba som toho čítala už viac a nemám pocit žeby si sa zlepšila...tu proste nič nefunguje akoby v poviedke malo...kompozícia, postavy atakdalej

srozumeni
03. 06. 2012
Dát tip
***

StvN
03. 06. 2012
Dát tip
Tenhle text uz tu pred nedavnem byl.

Ingrid.072
03. 06. 2012
Dát tip
A ospravedlňujem sa za preklep. Ďakujem, opravím. Asi som prehliadla a opravovala som ju veľakrát. Dík.

Ingrid.072
03. 06. 2012
Dát tip
Ahoj Patrik, veľmi pekne ďakujem za rekaciu. Ak som správne pochopila, je to lepšie. Teda, reparát sa mi podaril?

"Bola na smrť unavenú a preto nemala silu argumentovať." - v slove unavenú - nemalo by byť unavená alebo unavenou? Hádka na začiatku je veľmi dobrá. Záver sa mi páčil viac ako ten prvý. Spomenutie si na dcéru a jej pocity. Myslím, že si tým dobre osvetlila myslenie hl. hrdinky. P.S: díky za správu

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru