Pozdrav do psieho neba

už dávno som neplakal
tak od srdca
ako malé dieťa s rozbitým kolenom
možno som vtedy ešte len
malým dieťaťom bol
možno si vtedy
ešte nebola na svete

podobné pocity som mal
na záver filmu
marley a ja
tiež bol o takom huncútovi
akým si bola aj ty

odprevádzala si ma
na gymnázium
a aj teraz
na vysokú školu
a vždy ma s tým hravým chvostom
opäť vítala
či som bol preč
len pár hodín
dní
alebo týždňov

keď napadol prvý sneh
urobila si na dvore cestičku
pre seba
ale aj pre nás
určite aj pre nás

zavadzala si pri každom hrabaní lístia
vyjedla vždy všetky orechy
čo ti padli pod ňufák zo stromu
poctivo značkovala celý dvor
aby každý vedel
kto je pánom nášho exteriéru

žiarlila si na všetky slečny
ktoré išli so mnou do domu
vedela si rozlíšiť dobrých ľudí
od tých zlých
na sklonku si ma už nevedela
z diaľky rozpoznať
a občas si zaštekala aj na mňa

občas som bol na teba zlý
no vždy len keď si vyviedla
nejakú somarinu
ktorá fenke tvojho postavenia
nesluší

dnes som ťa pohladil
posledný raz
po brušku
tam kde si to vždy mala rada
tentokrát si ale schuti nebicyklovala
zadnou labkou vo vzduchu
a ja som vedel
že sa niečo deje

dnes opäť po rokoch
precitli pramene slaných riek
ktoré dúfam
že pritiekli až k tebe
verím že vieš
že sú odo mňa

dnes zašlo slnko
hoci to bol jeden
vriaci letný deň
a takto o pol roka
ostane sneh na dvore
nedotknutý