Hádaj, kto som

sedíš pri počítači

prichádzam zozadu

tichučko ako myška

prikrývam zľahka oči dlaňami

znehybnieš

skĺznem cez vlasy  šiju

k ramenám

ovoniavam ťa perami

iba dva tri motýliky na krk

uchopím okraje trička

mimovoľne zdvíhaš ruky

letí 

moje s ním

prikladám rozhorúčené líca na chrbát

pritískam sa celá

moja hruď páli

zrastáme

máš strach zo zoči voči

že oslepneš

hľadíš proti vôli

vystieraš paže

klesáme

chceš šepkať všetky tie krásne hlúposti

celý sa chveješ

drkoceš zubami

vychádzajú nedopovedané slová

slabiky ktorým rozumiem len ja

usmievam sa na dospelého muža

vidím chlapca

čo zomiera túžbou

roztrasené prsty

akoby to bolo jeho po prvýkrát

zachytávam rozdrkotané

umlčím ústa

telo rozpráva