Písmák Zlyhanie pri kozách a cecíkoch. Časť 3, záverečná. Zatiaľ.
Zlyhal som pri kozách a cecíkoch. Tak veru. Zlyhal som, i keď som sa snažil vydojiť maximum. V nedeľu podvečer sa majiteľka kôz vrátila hodinu a pól pred obvyklým termínom dojenia.
Kozy a cecíky pubertálne. Druhá časť. Bude aj tretia. :-)
Pred týždňom som asistoval ako elektrotechnický inžinier matematickému doktorovi prírodných vied pri dojení kozy. Tento víkend je zodpovednosť na mojich ramenách. Postúpil som z funkcie asistenta na dojiča samostatne dolujúceho mlieko, teda bez asistenta.
Piatkový popoludňajší odchod z Bratislavy sa mi nevydaril.
O kozách a drobných cecíkoch.
O kozách a drobných cecíkoch.
Tento víkend budem vyťažený užitočnou činnosťou. Budem musieť dojiť kozu, resp. pri tom asistovať.
Točíme sa dookola
Počúvam vysielač Slobodná Európa. Tak, ako už viac rokov predtým. Oficiálnemu spravodajstvu TV, rozhlasu, novinám už dávno nik neverí. Manipulácie, klamstvá, nabubrelé reči o úspechoch… Nik ich už neberie vážne, nik im neverí.
Diabol s rohami, alebo lietajúca koza
Bol šero, májový podvečer. Všade ticho, len malí operenci operetní v záhrade a v lese vrieskali odušu. Hospodárstvo sa ukladalo na noc. Zajace v kotercoch, tehotná koza aj s budúcim potomkom v brušku vo svojej ohrade, sučka Betka rozvalená v tráve po celodennej lopote.
Kolobeh slanej vody v živote
Plač vyplaví bolesť.
Bolesť uvoľní miesto pohode.
Pohoda namaľuje úsmev.
Po noci príde deň.
Povzdych
Nuž, patrilo by sa ísť zajtra do prvomáj. , nie pardón, do 17-novembrového sprievodu. Lenže, čo pozitívneho sa tam bude propagovať, čo dobré tým podporím. Nebude to podobné ako na 1.
Živé kozy majú dušu. Umelé nie, len samý silikón.
Ouu, stala sa zlá vec. Teda hlavne pre mladú kozu. Stará koza, jej mamka, položila svoj život pod nôž mäsiarovi. Asi nechtiac, ale ako inak by z nej domáci dostali klobásy, mäso, údené rebierka.
Vrch Ostrá vo Veľkej Fatre
Dievčatá, prečo si myslíte, že muži stále myslia na sex. Nie, nie je to tak. Sú chvíľôčky, keď hľadajú cestu.
Na vrchol sa ide cez tú malú dieru tam vysoko, takmer v strede.
Veď aj ten pes je len človek
Kedy spia petržalskí psi.
Celý deň si odovzdávajú štafetu, venčia svojich pánov zrána, dopoludnia, popoludní, večer. Po príchode na detské pieskovisko, resp. trávnik zúrivým štekotom vyháňajú tých, ktorí si potrebu už vykonali.
Radšej zozadu?
Bratislavu mám veľmi rád, ale už dávno som tam nebol. Nedeľa popoludní je na výlet ideálna. Že a kde bývam. No, v Petržalke.
Araukária deťosenzitívna
Zaujal ma článoček o probléme umiestnenia veľkých izbových kvetov mimo byt. Autorka navrhovala zriadiť útulok, zrejme inšpirovaná útulkami pre zatúlaných psov. Niečo podobné sme riešili zhruba pred šiestimi rokmi.
V petržalskom byte vysokom 2,60 m nám problém spôsobila prerastená araukária.
Duša v chatrnom príbytku
Duša v chatrnom príbytku
Po roku 1989 začali na našich uliciach pribúdať bezdomovci. Ľudské trosky, opití, nebezpeční, vtieraví, smradľaví gauneri. Až neskôr som ich začal vnímať inak. Všimol som si, že aj oni majú duše.
Nákazlivý úsmev
Nákazlivý úsmev
Šiel som dnes ráno po ulici do práce. Míňal som ľudí s vážnymi, zamyslenými tvárami. Všetci vyzerali rovnako - akoby ich ktosi vytrhol spod teplej periny a vrhol do chladného vodopádu. Asi aj ja som vyzeral podobne.