Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seNa dvore
Autor
Flinstón
Na dvore sme mali dva sudy. To preto, lebo som sa nezmohol urobiť rínu a vyviesť tak
vodu na ulicu. Voda zo starej ríny tiekla do plechového dvestolitrového suda. Keď prša
lo behali sme s dáždnikom a prelievali kýblom vodu do druhého suda, ktorý stál hneď
vedľa plechového suda. Tento druhý sud bol oveĺa vyžší a zmestilo sa doňho aj viac
vody. Keď začala voda v plechovom sude stúpať behali sme raz moja žena a raz ja
a prelievali sme vodu s plechového suda do vysokého umelého, lebo keby začala vo
da pretekať z plechového suda, tiekla by pod dom a to sme nemohli dopustiť lebo roh
baráku sa začal trhať a hrozilo, že by sa mohol zvaliť. Stávalo sa, že som zabudol na
pretekajúci sud a keď žena prišla a zbadala tú spúšť takmer ma zabila. No nezabila by
ma ale počúvať ju celý deň, že nič nerobím, to nie je žiadna sláva. Keď poviem, že ma
stále buzeruje povie:"Pozri ako sa správaš."
Dnes moja žena kosila dvor a syn jej pomáhal. Prenášal stoličky, umelý stol na dvore
a hadicu prekladal, aby mohla pokosiť. Poto, keď sa zaplnil zásobník na rávu išiel ho vy
sypať do popolnice. Žena si jeho pomoc pochvalovala. "Ja si veľmi s ním rozumiem, nie
je ako ty, čo stále pičuješ." To bola pravda vybíjam sa na nej lebo sa nezabávam. Sám si
neviem vytvoriť zábavu a ani ona ma nezabáva. Keby ma zabávala asi by som sa nemu
sel premáhať byť láskavý. Vždy som si myslel, že frajeri, ktorí vedia zabávať seba a svo
je ženy netúžia, aby ich ženy zabávali svojou príťažlivosťou. Kedysi som sa vybíjal na nej
ja ateraz to robí ona. Ona tej buzerácii vraví pravda, ale je to čisto hľadanie chýb, chybičiek
a za tie chybičky kebyže povie prísne, ale ona reve ako zmyslov zbavená.
"Kde je ten lunochod?"vtipkovala na účet syna moja žena a on jej to vracal tým, že tiež
rovnako vravel, keď prišla z obchodu, z práce, alebo keď varila a upratovala jej vravel:"Kde
je ten lunochod. Ona ho ťukla, hodila po ňom jahodu a on jej to vrátil. Nezniesol, keď by
jej to nevrátil. Donedávna bol bezcitný, lebo som s ním nekomunikoval, nudil som sa a stá
vala sa z neho zrúda, ktorá si robila na všetko nárok. Všetko bolo jeho. Nič neposlúchol,
lebo som mu neprikazoval a nezakazoval. Keď som sa trochu snažil ju poslúchol, ale keď
som naňho začal kašlať začal odmietať posluch aj mojej žene. Bol drzí, keď trvala na prí
kaze, lebo ja som na ničom nikdy netrval, lebo keď som trval aj tak neposlúchol, lebo som
prikazoval raz za čas a neposielal som ho robiť. Milujem svoju ženu, keď som chorý na pos
tely. Vtedy všetko ide okolo mňa a neprekáža mi vtedy, keď na niečom trvá, lebo to nie je
moj problém. Som chorý, nenudím sa.
"Hodím ťa do toho veľkého vysokého suda,"povedal syn svojej mame. Žartoval. Smial sa.
"To je vysoký sud, tam keby som spadla, tak nemám šancu. Dostáva ho príkazami do života.
Ona žije rada, bez nej upadá. Syn vyšiel z latríny a žena mu povedala:"Ideš zo svojho domu?"
Syn podišiel k sudu a zaprel sa oboma rukami do okrajov sudu a vzpieral svoje telo. Vtom
sa prevážil a vkĺzol po hlave do suda. Zbadali sme to obaja naraz. Hádzal sa v sude, ale sud
bol hlboký a priúzky aby sa mohol v Nom pretočiť. Metal sa, najskor sa dotýkal krajov suda
a snažil sa zapieraním do bokov sudu dostať sa zo suda. Bol to okamih a toto všetko som zba
dal. Priskočil som k sudu, ale ma odstrčila a začala hysterčiť. Neverila mi, lebo ma nikdy nevi
dela šikovného. začala ho vyťahovať sama, ale sa jej to nedarilo. Priskočil som, že jej pomo
žem, ale zase ma odstrčila vrieskajúc. Teraz ma už nahnevala, sotil som ju a zaletela do trávy.
Nevšímal som si ju a prevalil sud na zem. Sila vody vyvrhla syna na zem. Nadýchol sa." Žije,"
potešil som sa hrozne. Asi zadržiaval dych. Prišiel som k žene. Ešte stále ležala v tráve. Sklo
nil som sa k nej. nedýchala. Vedľa hlavy som zbadal kameň červený od krvi.
12 názorů
príbeh je fajn...celkom sa mi páči aj spôsob akým je napísaný, aj keď je už tej neboratnosti trochu priveľa..opakovanie slov a podobne
Zpočátku to působí jako banální, dost upovídaný příběh. Text je zatížený spoustou popisů a opakujících se slov, ale číst se to (taky díky malé délce) dá, takže se dostávám až k té akčnější části a dramatickému závěru. Bylo-li záměrem tehle povídky něco víc, než ono drama s tragickým(?) koncem, to nedokážu odhadnout. Slovensky neumím tak jako česky, ale slohově by se dalo lecos vylepšit a tuším i odstranit pravopisné chyby. Není to zavrženíhodná povídka, ale je dost odfláknutá.
To formátovanie je preto lebo nie som technický typ a neviem prísť nato
ako sa to našteluje, aby to bolo všade rovnaké a preto to sám rozdelu
jem. Tak isto je to aj keď píšem a pretože sa bojím, že mi to zmizne
píšem to po kúskoch a hneď posielam...dík, že sa ti to páčilo
Pribeh jako takovy i zpusob, jakym je odvypraveny, se mi libi. Chyb jsem si snazil nevsimat.
To formátování je docela hrůza. Chápu, že písmácký editor není dokonalý, ale že by usekával řádky stylem „prša lo“ nebo „vo da“, to se mi nezdá. To je jeden z důvodů, proč se to nečte dobře. Dalším je spousta překlepů (poto, na rávu, ateraz...) a chyb (např. na postely – tady tu hrubku vidím, i když slovenštinu bůhvíjak neovládám). O opakování slova „sud“ už psal Fruhling. Na začátku to vypadá, že opakuješ schválně, abys zdůraznil podrobné vysvětlování. Ale třeba tohle: „dotýkal sa okrajov suda a snažil sa zapieraním do bokov sudu dostať sa zo suda“, to už působí opravdu neobratně.Příběh samotný se mi líbí, jen si myslím, že mohlo být méně doslovného „vysvětlování“, proč někdo dělá nebo říká to či ono. Mělo by to raději vyplynout nepřímo z chování postav.
Sud. sud everywhere. Ctrl+F odhalilo, že tento výraz pro plechovou nádobu se v textu objevuje 22x.
Pomerančová
05. 07. 2015avi...
Pomerančová
04. 07. 2015Zajimavy text - muzu nominovat do Povidky mesice, souhlasis?