Už neodkladám objímanie

Vychádzam z dvora s lopatou, vyzbrojená na sneh, pred domom stojí pani, zababušená v kožuchu a klobúku, prezerá zvončeky. Pozdravím a pýtam sa: „Niekoho hľadáte?“

Otočí hlavu smerom ku mne. Pozeráme na seba, tie oči! Odkiaľ ich ja poznám?

„To ste vy?! Kde sa tu beriete?“ vykríknem prekvapená.

„Gabika!“ spoznáva ma aj ona, moja učiteľka zo základnej.

Premietam, aké dôležité boli práve tie dva roky, ktoré nás učila. V tretej a štvrtej triede sme sa naučili pekne písať a vybrané slová, aj keď dnes už nevyrapocem, s istotou viem, kde sa píše ypsilon. Bola prísna, ale v každom smere Pani učiteľka. Často nás brávala na výlety za mesto, opekali sme špekáčiky, slaninu, rozprávali sa, spoznávala nás inak, ako v laviciach.

„Idem z kostola. Jeden pán sa šmykol, nešťastne spadol, rozbil si hlavu. Odviezla ho sanitka, robím si starosti, aby ho doma nečakali. Bol dezorientovaný, povedal mi len svoje meno a že býva v štvorbytovkách na Sihoti. Nepoznáš ho?“

„Nie. Takéto meno...to iste nebude niekde nablízku, nič mi to nehovorí. Ale počkajte, zazvoním susede, tá sa tu vyzná viac.“

Vybehnem, zazvoním, samozrejme, že pozná. Pozerá na mňa priam opovržlivo: „Ty nevieš, že na jednotke býva Hrušovský?! Veď po Novákovcoch prišiel.“

No, asi by som sa mala hanbiť, že nepoznám obyvateľov všetkých jedenástich štvorbytoviek. Tento raz jej všetečnosť prišla vhod. Nielenže už vedela o nehode spred kostola, ale volala aj jeho synovi, zatiaľ bezúspešne, nehlásil sa.

Moja pani učiteľka odchádza spokojná, vybavila, čo mala, čaká ju dosť dlhá cesta, musela vystúpiť z autobusu pomerne ďaleko od svojho domova.

Obidve sme viditeľne rady, že nás takáto náhoda dala dohromady. Povypytujem sa, ako sa má, čo dcéra, chodila do vedľajšej triedy, často ju brávala so sebou na školské výlety, dobre sme sa poznali.

„Ako sa mám?“ zapremýšľa a nakoniec len: „Primerane veku,“ usmeje sa. Má osemdesiatdva rokov.

Zaželá mi všetko dobré, podáva ruku a ja sa jej bez váhania hodím okolo krku, vystískam ju: „Som tak rada, že som vás stretla.“