Jedna z nich

Pripravujem dcéru na pobyt v stacionári, nech nie je prekvapená, prípadne urazená.

„Vieš, sú tam aj mentálne postihnutí. Je to také vzájomne obohacujúce spolužitie. Od teba sa môžu niečo naučiť, oni zasa pomôžu tebe, keď nedočiahneš, alebo budeš mať problém s presunom.“

Počúva, neprotestuje.

Po prvom dni je nadšená. Celou cestou mi rozpráva, ako ju všetci pekne prijali. Sociálne sestry, aj dievčatá. Len chalani boli akísi nesmelí, nezhovorčiví. Jednému sa aj prihovorila a vôbec nereagoval. Na desiatu mali tvaroh s mandarínkami, ananásom a piškótami, pripravovali si ju sami v kuchynke. Obed im doviezli a tí, čo mali službu, nakladali na taniere, obsluhovali.

Na vozíku sú traja, dvaja chalani a ona. Peťo je po autonehode, zle rozpráva, Táňa jej chvíľu tlmočila, ale neskôr už nemala problém. Väčšinu času boli spolu, zahľadeli sa do očí, položil jej svoju ruku na ponúknutú dlaň, aj keď prsty nedokázal vystrieť. Nechcelo sa im rozlúčiť, keď po neho prišli. Rozpráva o ňom - môj Peťo, konečne našla muža svojho života. Po prvom dni je to prehnané, patetické, ale nechám ju v tom.

Je tam divadelný krúžok! Zaspievala pesničku a okamžite ju zaradili do vianočného programu, premiéra bude v decembri.

„K takejto výbornej speváčke som prišla ako slepé kura k zrnu!“ lúčila sa s ňou vedúca divadielka.

Ďalší deň ju učia prišívať gombík, poverujú učením angličtiny. Začínajú od základov, učia sa farby, čísla, Petra z angličtiny maturovala, využijú jej znalosti.

Veronika jej vymasírovala tvár a zátylok, Radko šiju a chrbát.

Niektoré dievčatá vyšívajú, mladý muž, čo ju ignoroval, je autista, nekomunikuje, iba si kreslí a rád fotí. Postupne sa oboznamuje s kolektívom, kto čo ako.

Po víkende sa nevie dočkať rána. Cestujeme autobusom: „Cítim sa tam ako v siedmom nebi. Vždy som túžila hrať a spievať, začínajú sa mi plniť sny.“

Viem, že zázraky sa nedejú zo dňa na deň. Počítam, že zlé nálady sa budú vracať, ale čas, ktorý trávi zmysluplne mimo domova, priniesol pozitívnu zmenu už po prvých dňoch.

Večer sa ku mne pritúli ako kedysi: „Mami, ja ťa potrebujem. Neviem si predstaviť, že by som odišla žiť do iného mesta.“

„Peti, zajtra prebehnem k doktorke, potrebujeme vyplniť tlačivo k žiadosti do stacionára. Výšku a váhu nahlásim, ráno sa vycikáš do fľašky, aktuálne vyšetrenia od odborných lekárov zoberiem so sebou.“

„Ja by som potrebovala dôkladné vyšetrenie, necítim sa dobre,“ protestuje.

„Čo konkrétne máš na mysli?“

Nevšimla som si, že by mala nejaké zdravotné problémy.

„Tebe to hovoriť nebudem, ty ma máš za hypochondra!“ zvyšuje hlas. „Pôjdem s asistentkou Katkou.“

„Petra, nebudeme predsa platiť asistentku, aby išla za tebou cez celé mesto a potom k obvodnej. Ja to mám na skok, zaveziem ťa a môžem počkať v čakárni, ak si neželáš moju prítomnosť.“

Neochotne súhlasí.