Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seVyzerá to tak
Autor
gabi tá istá
Petra sa dožaduje mojich textov o nej, chce sa od nich odraziť pri písaní svojho príbehu. Sem-tam jej niečo pošlem, chce všetky. Odkladám, vyhováram sa, potrebujem ich vytriediť, nie je všetko pre jej oči. Na prechádzke znova otvára túto tému pred mojou kamarátkou.
„Peťa, prečo nejdeš na PP? Otvoríš si zbierku Nedonosená a máš tam všetko, čo potrebuješ,“ nabáda ju Andula.
„Ale tam by som sa musela zaregistrovať, to sa mi nechce,“ vykrúca sa Petra.
„Nemusíš. Ja tam chodím pravidelne, čítam si, nekomentujem, nepotrebujem byť prihlásená.“
„To fakt?“ spozornie Petra.
„Daj si www.pistepovidky.cz, mama je gabruska a môžeš čítať.“
Ach jaj. To si mi pomohla. Nadávam v duchu Andule. Iste si neuvedomila, čo tým spôsobí. Utešujem sa, že Petra nebude aktívna a časom na to zabudne. Medzitým jej nejaké texty pošlem a nebezpečenstvo bude zažehnané. Toto vypisovanie mi predsa slúžilo ako ventil, čo som nemohla povedať nahlas, riešila si v hlave, ťukala som do kláves. Ak bude najhoršie, budem musieť niektoré časti oželieť a zmazať.
Ubehlo pár dní, Petra vysedáva pri notebooku trochu viac, ako obvykle, asi nejaký nový objav na speváckej scéne. Uchechtáva sa, spozorniem, keď zahlási: „To si dala dobre!“
„O čom hovoríš?“ nechápem.
„O tom kuriérovi. Si sa musela potom riadne hanbiť.“
„Ty si na PP?“ zamrazí ma.
„No, čítam si tu.“
Snáď nepôjde systematicky, niekde ťukne, prečíta, zasmeje sa, omrzí ju to.
***
Vrátim sa večer z koncertu Donských Kozákov, moja láska, Petra ich vraj „nemusí“.
Telka vypnutá, sedí vo svojej izbe. Začína Chart show, telka sa nezapína. Fíha, to musí byť niečo extra dôležité, že obetuje obľúbený program. Začítaná, zahĺbená, do obývačky prichádza okolo desiatej. Pustí televízor, vymaľuje jednu krížovku, ideme spať.
***
Ráno ma prekvapí: „To si ma naozaj porovnávala s Vladom?“
„Neviem, o čom hovoríš. S akým Vladom? Čo máš na mysli?“
Otvorí noťas, nakliká stránku a nahlas číta:
„Čo sú to za pocity? Závidím mu? Ľutujem Petru? Porovnávam ich? Mali rovnaký štart. Možno. Len ona si vybrala pohodlnejšiu cestu, nezaťala sa, nemakala na sebe. Ide mi o jej spokojnosť? Či čisto sebecky, ja by som na ňu chcela byť pyšná?“
Aha. A je to tu.
„Naozaj si to o mne myslíš? Že nič nerobím?“ pýta sa ma.
„Pozri, Petra, nie je dôležité, čo si myslím teraz. Bolo to vtedy náročné obdobie. Pre teba, aj pre mňa. Premýšľala som, pýtala sa sama seba, hľadala. Skús to tak brať,“ vysvetľujem.
Viac sa nepýta, ide do vane, osprchuje sa, umyje si vlasy. Z kúpeľne kričí: „Mamuška, čo máme dnes na obed?“
Zahanbím sa. Podcenila som ju. Je pripravená na život bez mazania.
16 názorů
gabi tá istá
09. 02. 2018ďakujem, Jarko
gabi tá istá
09. 02. 2018hanka, ďakujeeeem!
gabi tá istá
09. 02. 2018Gora, je to výzva, sama som zvedavá, aké budú reakcie, keď sa bude postupne vracať do zlého obdobia, či nám to prospeje, alebo ublíži, ale už niet cesty späť
najskôr ma zamrazilo, čo som zase vyviedla? Našťastie, nebola som to tentoraz ja ale Andula, kto povedal niečo, čo možno nemusel...na druhú stranu - Peťa ma veľmi príjemne prekvapila...zatiaľ je to výborné, číta a nezúri:) Najhoršie by bolo, keby sa ľutovala...
máš môj veľký obdiv, ako dokážeš písať príbehy 3+2 žien, vrátane Teba samej, nebrániš sa smutným, či boľavým, nelichotivým zážitkom, nepodsúvaš nič zidealizovane, prikrášlene...keby si žila inde, pravdepodobne by z Tvojich písačiek vznikol film, ak nie rovno seriál...
...a k zajtrajším meninám Ti želám perfektne prežitý víkend s tými, ktorých ľúbiš, nech je plný smiechu, objatí a aj všetky dni nasledujúce nech prinášajú len dobré a veselé správy...
*****
Tak trochu jsem se toho obávala, bylo by zvláštní, kdyby Petra hned od začátku s tvým příběhem "souhlasila", ale k něčemu to jistě bude dobré, když přečte...
gabi tá istá
09. 02. 2018presne! to som si uvedomila až teraz, aleši a uvidím, ako ich ustojím, keď mi ich bude teraz Petra dávať na tanier
aleš-novák
09. 02. 2018někdy může být "drsné" číst i vlastní myšlenky, s větším časovým odstupem...:o)
gabi tá istá
09. 02. 2018áno, pekne to napísala kví, Ľuboš, premýšľala som, že aj pre mňa by možno bolo drsné čítať myšlienky mojej mamy, mojich dcér, tie ukryté, ktoré nepovedia nahlas a možno aj vaše :)
gabi tá istá
09. 02. 2018presne, agátka, moja malá Petra...ešte potrebuje predsa len trochu"dorásť"
kví, neočte se -neočíta sa - najskôr som to prečítala v zmysle - čo čumíte, čo vyvaľujete oči :)
taky se zmenšuješ? :)) nevím proč, ale představovala jsem si tě menší
četla jsem na pp, tak tady jen *** Petra musí k tomu psaní dojít, ještě by psala spíš .. moja malá Petra :))
gabi tá istá
09. 02. 2018a malá asi nie -176 cm, teda zubom času 172cm, aj tak na mňa nemá :)
gabi tá istá
09. 02. 2018aleši :), vedľa boli komentáre - tak a teraz nám tu napíše ona, aká si ty zlá macecha :)
aleš-novák
09. 02. 2018tohle mě napadalo při čtení taky: jestli Petra nakukuje přes rameno... ale bere to za dobrý konec, myslím...:o)
třeba se tu někdy Petra zaregistruje a dočkáme se její verze příběhu "moja malá mama" ? :o)