Alkohol jazyk zväzuje, zároveň rozväzuje

Zazvoní telefón. Pozriem na display. Aaaa, Mišo, asi venčí psa, potrebuje pokecať, nevie byť sám.

„Áno, Miško?“ ozvem sa mu.

„Gabi, ľúbim ťa! Mám dnes narodeniny, oslavujem, je tu kopa ľudí, aj kamoška oslavuje, chcem ti len povedať, ako veľmi ťa ľúbim!“ snaží sa artikulovať. Ľúbozvučné stredoslovenské „ľ“ nepremôže ani alkohol. Ako krásne znie.

„Mišooo, čo to na mňa hráš?! Ty šašo, zasa niečo skúšaš,“ smejem sa, toto mu nezožeriem.

„Viem, som opitý, ale musím ti povedať, si pre mňa veľmi dôležitý človek! Ľúbim ťa! Veroniku milujem, ale teba ľúbim, vieš? Poznám ťa dosť krátko, napriek tomu viem, keď sa ti zverím, nikdy ma nezradíš. Si taký môj ostrovček istoty.“

„Miško, ďakujem!“ zrazu zvážniem. Pochopila som. Nehrá to. Naozaj je tak zlato pripitučký, ale vie, čo hovorí, jeho slová sú úprimné.

„Vážim si ťa a uznávam tvoje názory, dám na teba,“ pokračuje vo vyznaní.

„Posielam ti na diaľku pohladenie a objatie, všetko naj k narodkám!“

„Gabika, keby si tu bola, tak si ťa vystískam...“

„Sľúb mi, že už nebudeš viac piť, dobre? Vieš, že by si nemal a už máš dosť, bojím sa o teba,“ dohováram mu.

„Sľubujem, už iba vodičku, ideme na zábavu, tancovať,“ prezrádza.

„Dobre Miško, bež, nech ťa nečakajú a ďakujem!“

„To ja ďakujem, že ťa mám, Gabi. Ty si vždy na mňa nájdeš čas. Možno vyzerám ako sebec, že sa ozvem, len keď ťa potrebujem, ale chcem, aby to bolo vzájomné. Aj ja som tu pre teba. Kedykoľvek! Môžeš mi zavolať aj o štvrtej ráno a budem tu pre teba.“

„Platí. Maj sa a buď dobrý!“

„Pa pa pa, ľúbim ťa!“

Odložím telefón, usmievam sa. Aké milé a nečakané prekvapenie. Je to tak. Mám toho večného chalana rada. Je otvorený, priamy, šikovný, bystrý, zábavný, premýšľavý... Som dosť bútľavá a nik sa nedozvie, čo nemá. On to vie. Dnes mi to povedal nahlas. Nevadí, že zajtra si možno nebude pamätať ani slovíčko.