Spravodlivosť na prvom mieste

„V piatok som sa išla prejsť a tak ma nohy poslúchali, vrátila som sa pre peňaženku, že skúsim až do malého obchodu, či dôjdem. Predstav si, mali tam šamróny aj moravské koláčiky v akcii. Zobrala som ich, aj jednu smotanu. Naspäť som už nevládala, chcela som si odpočinúť na lavičke pred kostolom, ale práve končila omša, ľudia vychádzali z kostola, tak som sa hanbila. Ale mne stačí aj tak postáť, o múr sa oprieť a došla som domov.“

„Ty ľúbiš šamróny?“

„Ale čoby! To pre chalanov!“

Na druhý deň položím kontrolnú otázku: „Okoštovala si tie šamróny, či budú Julovi chutiť?“

„Nieee, je ich tam päť, sú zabalené, neotvárala som ich.“

„A tie moravské koláčiky, v porovnaní s tými, čo ti kupujem v kočkovskej?“

„Tieto sú také malinké na jedno uhryznutie, ale je tam veľa hrozienok.“

***

„Včera som rozmýšľala, či by som si dala na obed, vyprážaný syr som dávno nemala! K tomu som si uvarila dva zemiačiky, už posledné.“

Mala si chuť na mäso. Odkedy som ti navarila tarhoňu s bravčovým, ryžu s kuracím, ješ sprostosti. Párky, jaterničku, vyprážané.

„Povieš Julovi, aby ti doniesol z ich záhrady, alebo ti mám kúpiť? Julo ti hovoril, že treba najskôr tie zjesť.“

„Čo ja viem, radšej mi kúp!“

***

V sobotu ráno.

Včera večer som zjedla jabĺčko a už som si narobila problémy. V noci som len behala na záchod. Ja už nebudem môcť jesť ovocie!“

Tak ovocie. Vyprážaný syr, smotana, koláče, taká ľahká strava a potvora jabĺčko ti ublížilo.

„Jaký čaj si dávala tej Peťke?“

„Mami, ona mala vtedy brušnú virózu. Mala aj horúčky a tri dni jedla sucháre a čierny čaj po lyžičkách. Ty, keď sa normálne stravuješ, čierny čaj ťa nevytrhne. Uvar si repíkový, ten je dobrý na trávenie.“

„Ale ja nemôžem držať diétu. To si mi vtedy zle poradila! Ja, keď mám prázdne črevá, tak zo mňa len strieka. Ja to potrebujem zahustiť!“

***

Nedeľa večer.

„Prišiel len Julko, že Filip debatoval s kamarátmi cez internet. Ale ja si myslím, že sa mu len nechcelo.“

Aj tak sa mu čudujem, že pri tvojich výchovných metódach ešte stále chodí.

„Šamróny mu chutili, zjedol tri naraz, dva som mu dala domov. Aj žemľu zjedol, druhú som poslala im, šak ich je tam dosť, niekto zje a keď ju vyhodia, nebudem o tom vedieť. Mne by to bolo ľúto vyhodiť.“

„A moravské mu chutili?“

„Vidíš a tie som zabudla vytiahnuť.“

Ej veru nezabudla. Buď si ich do nedele pojedla, alebo si si nechala aj na pondelok.

***

„Koľkokrát cez deň vo fotelke zadriemem a na tej dialýze ani oka nezažmúrim. Iste by aj boli radi, keby som tie oči zavrela. Možno ich to aj znervózňuje, keď ich stále sledujem. Ostatní pozerajú telku, alebo spia, ale ja ich rada pozorujem. Dve sú tam také šikovné, len tak behajú. Dezinfekciu ku každému stroju dopĺňajú, stále voľačo robia. Ale keď má službu ten Paľo, len sa tam motá a zavadzia, neviem, dokedy ho tam budú trpieť. A na našom dvore tie autá! Horní majú päť garáží, ale večne majú všetky autá vonku. Tak ma to rozčuľuje! Keby k niekomu niekto prišiel, kde by zaparkoval?“

„Koľko ich tam môžu mať? Veď Frido zomrel, Gabika už rok leží, teta nešoféruje.“

„No, by si sa čudovala! Na jednom chodí Paľo, na druhom Lenka, na treťom mladý Paľo, do Brunoviec chodia zásadne na Fridovom, aj Gabikine občas vytiahnu, hádam aby ich vyvetrali. Mňa by to nemuselo jedovať, ale ide mi o spravodlivosť!“

Hlavne, že ti chutí, mami.