Samota

„Vieš, mňa si tam tak považujú. Iste preto, že ja jediná tam čítam. Minule som už dobre nevidela, bolo tak šero, tak som ich počúvala. Sestrička hovorila, že najhoršie je, keď človek zostane sám. Ja hovorím, že to neni najhoršie. Najhoršie je, keď človek ostane sám s niekým. Vidíte, nad tým som nikdy takto nerozmýšľala, povedala sestrička. Ale šak ja to tiež nemám z vlastnej hlavy, volakde som to čítala, prizná sa mi mama. Potom sa tam vyprávali, že kto spieval Sbohem lásko. Že opýtajte sa pani A., tá vie všetko! Veru som si nevedela spomenúť, len som vedela, že nie Korn, jako hovorili oni.“

„Waldemar Matuška, mami.“

„Bierovčanka hovorila, že na tej druhej smene našli troch pozitívnych. Tí budú musieť teraz chodiť v noci. Ja by som sa tak rada vyhla v sobotu testovaniu, nechcelo by sa mi chodiť v noci.“

Juj, ty si ale dobrá duša. Radšej by si nakazila celú zmenu, ako chodiť v noci.

„Jarino včera doniesol nákup. Tých koláčov! Dala som si ich do ladničky, šak to ani nepojem.“

„Mamula, daj si ich do sáčkov a do mrazáku. Večer si vždy jeden vyber, aby si mala poobede. V chladničke by ti to nevydržalo.“

„Vidíš, dobre, že ťa mám. Mňa by to nenapadlo. Bola tu Lydka. Chcela ma ostrihať. Povedala som jej, nech počká, kým si umyjem hlavu. Potom mi to chcela aj natočiť. Tak som jej doniesla natáčky, celú hlavu mi natočila. Ja si dám len hore tri štyri, aby som to nemala také naježené. Kedysi som mala tie vlasy také prišlopnuté a teraz mi zas stoja jak sprosté. Tá Lydka, ona je strašne ochotná. Ale ani to neni dobre. Potom sa jej človek nevie striasť.“

„Je úžasná. Máš okolo seba naozaj dobrých ľudí.“