Recept na dobrý spánok

„Renátka pre mňa prišla o tretej. Pekné to tam majú. Zemiakovú vňať takú vysokú, že sa mi Julo smial, že je vyššia ako ja. Rajčiny, paprika, všetko posadené. Každý kúsok miesta využitý. Bylinky, rastlinky, čo som o nich nikdy ani nepočula. Všetko mi poukazoval. Kto by to bol na neho povedal, že z neho bude taký poľnohospodár. Nikdy do záhradky nechodil. Už to aj Renátku začalo baviť. Sedeli sme vonku, oni hrali bedminton, striedali sa. Filip za mnou pribehol každú chvíľu, objal ma, pohladil, aj vlasy mi pochválil. Že minule som to nemala tak pekne ostrihané. Aj malá Renča vyšla von a sedela pri mne.“

„Tak si mala pekný deň.“

„Vieš, kedy som prišla domov? O štvrť na desať!“

„No pekne. Veď bolo príjemne, aj večer bolo ešte teplo.“

„Len ti chcem povedať, že ja si robím starosti, čo im ponúknem, Renátka si veru nerobila. Ani som sa ti nechcela priznať, ale v piatok som bola v malom obchode. Hovorila som si, keď idem na prechádzku, prejdem toľko isto. Tak som sa vybrala, na zastávke autobusu na lavičke som si posedela a zvládla som to. Nemala som ani keksíka, ani kúska syra. Čo by som im ponúkla? Ale šak tam nič nemali. Kúpila som také keksy, že liate. Išla som zahryznúť ako do keksíka a to bolo celkom mäkké.“

Aha. Tak na ponúkanie. A čože si sa ty do nich pustila? Chcela si im ich predžuvať? Vedela si, že neprídu oni k tebe, ale ty k nim.

„Mami, nepýtam sa ťa každý deň, čo potrebuješ? Keď ťa niekto prekvapí, chápem, že si nevieš spomenúť. Ale celý týždeň píšeme zoznam, pridávam do košíka.“

Je mi jasné, že si keksíky nerozkážeš, keď ti hrozí diabetológia. Zasa platí – kúp mi, aj keď si nerozkážem!

„No nič. Chcela som o tej Renátke. Ja som sa doma naobedovala, ale zjem polku obeda a potom ho dojedám. Do tretej som ho nezjedla a tam mi dali kúsok melóna, taký koláč s ovocím, bublanina to je? Z višňového kompótu. Aj Drahuška im poslala, tak som obidva okoštovala. Renátkin bol lepší. Taký sladší. Prišla som domov s celkom prázdnym žalúdkom. Tak som sa musela o štvrť na desať najesť. Nebola som hladná. Ja totiž hladná nebývam. Ale nemôžem ísť spať s prázdnym žalúdkom, to mi nerobí dobre.“

Nie, ty nebývaš hladná, iba pažravá.

„Pýtala som sa, či nepotrebuješ syr, povedala si, že nie, že si si ho dávala iba do polievky, teraz nevaríš.“

„K tej Renátke. Domov mi nabalila. To áno. Plný kelímok špenátu so zemiakmi, pečené kuriatko s ryžou. Ale u nich si nerobila starosti. To len ja si.