Prekvapenie

„Ahoj, mami. Už si naobedovaná?“

„Áno. Polievku som zjedla a druhé mám nachystané.“

„Akú si mala?“

„Ja to teraz robím tak, že vytiahnem polievku a čakám, aká bude. Morčacia so slížami.“

„To máš ako „kočku v mechu“. Keď som bola malá, kupovala si mi takú krabičku a nikdy som nevedela, čo bude v nej. Prstienok, korálky... bavilo ma to.“

„Včera som hovorila tým sestričkám, aký je to rozdiel. Aké sú ony a aké boli na geriatrii.“

„Je to rozdiel, mami. Na dialýze je už taká rodinná atmosféra. Je to tam zabehnuté, žiadne nepredvídané situácie. Na geriatrii majú plnú čakáreň a keď príde záchranka, všetko sa naruší. V ten deň, keď doviezli teba, prišla ešte šesťkrát.“

„Ja som tam nikoho nevidela. Nič tam sestričky nerobili, žiadneho pacienta neprijali. Len mne občas odmerali tlak, zobrali krv, urobili EKG.“

„Lebo nemohli iného zobrať. Museli ťa pozorovať, ako dýchaš. Šak sedela ďaleko, ani by to nepočula. Ani sa nerozprávala so mnou. Pozrela do karty, videla môj vek a z toho usúdila, že som dement. Toto ja nemám rada. Nech sa so mnou najskôr porozpráva a urobí si úsudok. Primár sa len zasmial, keď som mu to hovorila. Mne to teda smiešne neni.“

„Každý sme na niečo citlivý. Vieš, oni majú určené pravidlá, ako postupovať pri pacientoch, ktorých privezie záchranka. Ak by ich porušili, ich za to potrestajú.“

„Aj primár sa ich zastával.“

„Iva má kamošku záchranárku, tak pozná túto problematiku. Hovorila ti Iva, čo všetko si vypočula v čakárni? Taká babka s dedkom. Sestrička jej hovorí, dedko musí tento liek zobrať ráno po jedle. Ale on hneď, keď ráno vstane, dá si jabĺčko. To je dobre. Stačí aj jabĺčko. Len aby čosi zjedol. Ale to je pol deci! Hovorí jej babka. Jaj tak to potom nie. Po poldeci musí niečo zjesť a potom si dať liek.“

Mama sa nesmeje.

„Chápeš. Dedko pije jabĺčkovicu, sestrička so myslela, že je jablko.“

„Aha.“

„Dúfam, že si chalanom nevarila puding.“

„Ale nie. Mám tú ruku ešte takú klavú. Ale neviem, čo im dám.“

„Veď Monika hovorila, že si mala na stole plný tanier keksov, keď tam bola.“

Teraz, keď ti sladké nechutí, nemal to kto zjesť.

Mame nespomeniem, že prídeme aj my, s dievčatami. Brat usúdil, že to bude lepšie. On s Filipom príde skôr, my ako prekvapenie. Tak uvidíme, kto koho prekvapí viac.