Sjúzn dopísala

Tieto dva listy boli vytrhnuté. Nasledovala cenzurovaná verzia, ktorú ste práve dočítali. Napokon ich predsa vložila do zošita. Zrejme si povedala – nech! Aby ste vedeli.

Je večer, sedím a rozmýšľam. Stále ma niečo ťahá dať na papier niečo, čo som v živote nikomu nepovedala, ani najbližším, ani mojim kamarátkam. Mne áno. Odkedy tato zomrel, mala si potrebu zdôverovať sa mi, zachádzala si do podrobností, nepotrebovala som to vedieť, najmä keď on sa už nemohol brániť. Niečo o mojom manželstve. Manželstve? Bolo to skôr spolužitie dvoch ľudí, ktorí mali našťastie deti. To bola jediná a najväčšia výhra môjho života. Keď som začala s mojim mužom chodiť, bolo to pekné. Bol milý, pozorný, nebol dotieravý. Každý deň ma odprevadil domov a ja som sa cítila šťastná. Potom prišla tá zlá udalosť, odišiel do výroby a to až do Ostravy. Návštevy bývali nečasté a náš vzťah sa obmedzil iba na korešpondenciu. Trvalo to dlho a potom som súhlasila, že sa zoberieme. Myslela som, že sa situácia vyrieši. Nič sa však nezlepšilo. Zdá sa, že jemu to tak vyhovovalo. Mal, čo chcel a ja som mu zrejme nechýbala. On vlastne ženu ani nepotreboval. Nevedel a ani nemal záujem vyjadriť city či už objatím, bozkom, alebo povedať niečo milé, nejaké vyznanie. Žila som teda naďalej sama. Keď sa narodil Julko, mala som pre koho žiť, o koho sa starať. V tom čase sa Hydrostav presťahoval do Piešťan, odišli všetci moji priatelia a ja som zostala celkom sama v Chocholnej, kde som nemala žiadnu priateľku, pretože som žila vlastne stále v robote, teda mimo domu. Už keď sme sa brali, mi klamal. Nemal na seba nič, ani prádlo, iba jeden oblek, ktorý si obstaral na poslednú chvíľu.  Zarábal dobre, všetko minul, dúfam, že pre svoju rodinu. Nemal ušetrené nič a klamal, že poslal domov balík s prádlom a ten sa asi stratil. Neverila som tomu, ale som to neriešila. Ja som hľadala nejaký byt, aby sme konečne mohli byť spolu ako rodina. A on mal toľko drzosti, že rozprával, že on zháňal byt a koľko mu to dalo práce. Chodil domov jedenkrát za šesť týždňov na sobotu a nedeľu. Hádam ten byt hľadal z Ostravy. Keď sa narodila Gabika, prešiel robiť na Oravu, tak chodil každý týždeň. No ja som už robila na JRD, tak keď prišiel domov, snažil sa mi pomáhať v robote, teda bol celý čas na JRD, tam ho nikto nekontroloval. Vás deti mal rád, chodil s vami na prechádzky a myslím, že to bol vlastne jeho cieľ, mať deti, lebo potom sa to prejavilo, že už o sexuálny život, ktorý bol aj tak biedny, prestal mať celkom záujem. My sme vyše dvadsať rokov žili vedľa seba ako brat so sestrou, bez dotyku, bez milého slova. Tvárila som sa pred deťmi, že je všetko v poriadku, že žijeme dobre. Hanbila som sa niekomu povedať, že nepoznám objatie, nepoznám manželské bozky, o ostatnom ani nehovorím. Nezažila som v mojom manželstve žiadnu spolupatričnosť. Snažila som sa o to, aby aspoň hovoril, prečo je taký, no vždy ma zahriakol, či mi neni dobre, že sa o nás stará. Áno, staral sa, zarobil peniaze, obstaral, čo bolo treba, ale myslím, že to nie je všetko. Keď pozerám filmy, aj si poplačem, že ja som v mojom dlhom živote toto nezažila. Bola som veľmi zle vychovaná. Keď som bola slobodná, odmietala som chalanov, lebo som bola presvedčená, že až po svadbe môžem s mužom spať. No cítila som sa veľmi zradená, oklamaná a smutná, že o mňa nemá záujem. Bola som už aj unavená, stále predstierať niečo, čo nebolo. Všetky moje city som preniesla na deti, bola som preto neraz nepríjemná, lebo som sa nesmierne bála a bola by som najradšej mať deti pri sebe a držať ich za ruku ako keď boli malé.

Moje deti boli, sú a budú pre mňa všetkým. Neprejavovala som tie city, iba keď boli moje zlatká malé, držala som ich na kolenách a spievala som im. Život ma akosi naučil odvykať si prejavovať city.

Nehnevám sa, ani nebanujem, že som sa vydala. Čo som nemala od muža, nahradili mi deti a tie mi dávali silu vydržať v manželstve a nebyť neverná. Muž by mi neveru nebol ani vyčítal, ale ja by som sa nebola vedela pozrieť deťom do očí a to ma držalo.

Vo svojich spomienkach si vytesnila babku Aničku. Ako je to možné? Žila si s ňou od narodenia až do jej smrti. Výrazne ovplyvnila náš rodinný život. Mala som pocit, že si sa vydala za svoju mamu a tetu Pavlu. Tato bol vždy v úzadí. Na výlety sme chodili s rodinou tvojej sestry, aby bolo veselo, s tatom bola nuda. Prečo som od mojich ôsmich rokov musela spávať v spálni na manželskej posteli s babkou Aničkou a ty s tatom na válendách v detskej, medzi hlavami periňák? Keď som sa dožadovala zmeny, povedala si, že sú tam vyležané matrace, bolela by ťa chrbtica. To si ho už vtedy trestala, že nejavil o teba záujem? Prečo si myslím, že ty si nejavila záujem o intímny život a až na staré kolená, keď si začala čítať Urbaníkovú a pozerať filmy, ti prišlo ľúto, o čo všetko si prišla.

Sorry, mami.