Parené buchty

Vypratávame byt po mame. Ponúkame sa, nech si každý zoberie, čo sa mu zíde, niečo pre spomienku. Iva už dávno sníva o babkiných parených buchtách. Monka nemá čas, ja chuť. Pečiem medovníčky, zázvorníky, strojčekové, linecké, s kysnutým cestom sa nekamarátim.

„Zobrala som si tú misku na parené buchty. Kúpila som si aj pravé povidla. Tak ja si tie buchty zrobím aj sama! Pošlite mi recept!“ píše Iva.

„Ja ti recept nedám, v živote som ich nerobila a robiť nebudem. Monka ti dá,“ odpisujem.

„Ale má ten babkin?“ pýta sa.

„Ten nemáme. To robila naspamäť. Nemala to nikde zapísané.“

„Nie??? To fakt? Kokso, stokrát som ho pýtala! Ach! Z hrobu ju vypáčim!“

„Šak Monka robí ako babka, aj ich podsmáža.“

„Jasne. Tomu verím asi tak, akože Colombo má ženu.“

„Recept som našla v modrom zošitku od babky. A áno. Raz som robila aj tie podsmážané, ale bolo to dávno,“ konečne sa prihlási aj Monka.

Pristane foto receptu, napísaného drobučkým babkiným písmom.

„Páči sa mi mamin suverénny príbeh, že babka recept nikdy nikde nezapísala,“ rypne si Iva.

Poznámka od Monky: „Buchty ukladať na rozpálený olej. Lebo z receptu to nie je jasné a keď to budeš robiť prvýkrát, nemusí to byť ani pre teba.“

„Dikíčko! A tú orechovú posýpku? Orechy, cukor, maslo? Nejaký pomer? Kedy to dať?“

„Ja by som pred podávaním poliala maslom a posypala orechmi a cukrom. Babka to kvôli prevozu dala do misy všetko naraz.“

„Ale ja to chcem ako od babky! Ako keď ich dedko doviezol. A rovno z misy žrať!“ smeje sa Iva.

„Tak to tam nakydaj všetko naraz, v tom prípade je jedno v akom poradí,“ radí Monka.

„A ešte misu prikry rádovou handrou a daj Jarkovi do auta, nech ich povozí, keď chceš autentické,“ pridávam sa ja.

Brutálne smajlíky od oboch.