Veľké prebudenie

Kráčal pomalými, rozvážnymi krokmi, vysoká monolitická stavba pred ním sa strácala v ťažkých tmavých oblakoch, občas mu zmizla z dohľadu úplne, možno je falošná, hovoril si, možno je len prízrakom, ktorý ho má zmiasť na jeho služobnej ceste, kráčal však ďalej, pod holými konármi stromov, míňal drobné stavby, v ktorých blikali svetlá,

ale nezastavoval sa, niesol zapečatenú zmluvu, ktorú mal odovzdať na skalnatý oltár priamo na vrcholku hory, nohami zakopával o úponkové liany, drobné kríky a bodliaky, keďže touto trasou sa už dávno nechodilo ani nejazdilo, a spod hliny vykúkali len staré koľajnice, kamenné základy totemov, dopravné značky s vyblednutými farbami,

„kedysi,“ pomyslel si, „tu stálo mesto, v ktorom tavili kovy a vyrábali mince, po uličkách sa potulovali zhrbené postavy s papierovými maskami a lákali okoloidúcich na podpis kúpnej zmluvy,“ jednu mal pri sebe aj on, spájala ho s tým monolitom ako neviditeľná reťaz, bol pútnikom, ktorý prinášal zvesť o spiacich telesách, spiacich božstvách, nemotorne sa vznášajúcich nad ľudstvom ako matná kupola, cez ktorú už našťastie dávno neprenikajú smrteľne nebezpečné slnečné lúče,

len vďaka jeho odhodlaniu sa mohla naplniť úloha, ktorou ho poverili v chladnom svetle kancelárií, keď rozhadzoval drobné kosti v konferenčnej miestnosti v akejsi uniformnej výškovej budove, díval sa oknami na panorámu mesta, ktorá pripomínala pokojnú hladinu, pod ktorou ľudia zo zvyku stále chodili do obchodov, zo zvyku platili za tovary a služby, hoci na to už nebol dôvod a bezcieľne sa tmolili sem a tam ako zabudnuté prízraky,

on sa na to všetko mlčky díval z tej vysokej budovy, ktorej meno si nevedel vybaviť, plynul deň za dňom, až mu napokon nadriadený v saku a s jasne sa blýskajúcou vizikou pokynul a on poslušne vstúpil do chladu a tmy, kde obdržal zapečatený kus pergamenu, „naša sila slabne,“ prehovoril nadriadený z výšky, v jeho tvári sa prevaľovali tiene,

a on sa na tú služobnú cestu vydal bez reptania, len s mierne nahrbenými plecami, slnko ho pálilo do chrbta a púšte a pláne, ktoré zdolával, postupne ustupovali hviezdnatej oblohe a primitívnym koženým típí, z ktorých stúpali krúžky dymu,

sedel v blízkosti praskajúceho táborového ohňa, pozoroval iskry miznúce v tme a uvažoval, či sa po splnení úlohy bude musieť vrátiť do mesta, do vysokej budovy k nadriadenému s blýskajúcou sa vizitkou, či obdrží ďalšiu úlohu, ktorou bude musieť preukázať svoju loajalitu, ktorá poslúži ako konečný dôkaz, že firemná kultúra sa mu dostatočne zažrala pod kožu, podmanila si jeho bunky a atómy,

a keď dorazil k úpätiu stavby, vzal malú sošku z pálenej hliny, predpísanou čepeľou prelial jej krv a vytúžená cutscéna ho preniesla na vrchol monolitu, kde uvidel kamenný oltár, vystupujúci z machu a popínavých kríkov, a vedel, že čaká priamo naňho, vykonal predpísaný rituál a prebudil nepomenovateľné božstvo, spiace v centre galaxie, ktoré vráti svetu lesk a korporátne hlasy opäť ožijú, akciové trhy sa zazelenajú čerstvou trávou, obchod sa rozprúdi a súčasnosť skončí ako prchavý sen,

nehýbal sa, hľadel k oblohe a jemné tóny fláut, oznamjúce Veľké prebudenie, mu silneli v ušiach.