keby náhodou. . .

Môžeš prísť počas celého dňa, som tam ( tam, kde ľudia čumia ako idioti na čas ) stále...iba občas fajčím pred dverami a bojujem s masami kapitalistických turistov. Dúfam, že sa ti podarí dostať dnu. Ak nie, tak roztiahni svoje krídla a leť...leť ku mne.

Vo vnútri ťa ovalí pach škorice ( vanilku tu nepoznajú ). Som to ja, kto páli sviečku za sviečkou a olej lejem, kde len môžem..nemám hranicu, veď sa hrám, že sú Vianoce, tak nech sú poriadne ( viem, že by sa ti to páčilo ). Nebudeš vedieť, kam skôr, a preto sa nechaj unášať prúdom nákupov...on ťa privedie ku mne...len pokojne nasleduj kroky ignorantov...na konci ťa budem čakať. Spoznáš ma, nemaj prosím strach! Tá, ktorej pohľad vždy dole smeruje, ktorej ruky nepokojne bubnujú zákazníkom na mozog. To som ja, neminieš ma! Budem baliť jeden darček za druhým ( premýšľam na čo ich je im treba ), dám si záležať, nech odarovaní majú pekné sviatky.

Pri každom ručne vyrobenom mydle si vydýchnem, aspoň, že pred smrťou sa sami umyjú, nikto si nemusí špiniť ruky. Z balenia sa stal rituál...vložím, zabalím...a už už, keď ho mám zalepiť, natiahne ma z ich neúprimného smradu ( zvratky sa ocitnú v ústach celkom nečakane ) a najradšej by som ich pribalila k darčeku – bonus za nákup nad jednu korunu. No a pri každej sviečke ma ovládnu podpaľačské sklony ( najlepšie spáliť celé Vianoce do tla a potom zjesť popol - štedrovečerná večera ).

Mám rôzne tiky, závisí iba od tovaru.

Tak ťa tam budem čakať celý deň a aj ďalší, možno, že prídeš počas otváracích hodín ( neverím, lebo ty chodíš iba v noci ). Ak už bude čierna tma...-všade, postoj a sleduj, ako vyhasnutá tvár pomaly vyjde, od pouličnej lampy odviaže svojho vlka ( chudáčik môj maličký, ešte aj on musí trpieť v zime ), naučenými pohybmi si zapáli cigaretu a pod šálom bude skrývať slzy. Istými krokmi odkráča s vlkom po ľavej strane chodníka a za sebou zanechá vodu, ktorá ihneď zamrzne ( dávaj pozor, nieže sa šmykneš a zabiješ ).

Možno zajtra .   .   .