Minuté minúty

To, čo sa zmeniť už vôbec nedá

všetko čo som povedať chcel

                                        a nepovedal

to, čo som hovoriť chcel

a nevravel som

To stále vystiera za mnou ruky

ako strom

Všetko čo bolo, nebolo a bolelo

(myšlienky gradujú v rytme Bolero)

sa ťahá za mnou

                              ako tieň

ako nebeský chvost kométy

A výčitky svedomia

všetky tie neviem, áno, viem

ma občas zbičujú

a nútia sa zamyslieť

kam takto doletím

Keď minulosť

je ako vrecká s pieskom

čo nemožno len tak z balóna vyrútiť

A ľahkovážny letec

- to predsa nie som!

Sú súčasťou môjho ja

všetky tie odlietané minúty