Môj anjel

       Môj anjel.

Anjel náhle spadol z výšky              

to keď odstrihli mu krídla.         
Prežil ťažké chvíle      

a všetky boli iné.

Každý ho mal rád -           

snáď.             
Keď  zaspával sám     

zas sny mohol mať.

Spoznal lásku      
videl hnev      
cítil nehu       
len keď smel.

Prešiel svetom      

chcel sa nájsť     
všetko zlo       
zo seba striasť.

Spísal knihu      
dal jej meno      
nech štastní sú
tí, čo videli ho.

No Najvyšší ho povolal    
nech sa vráti do neba     
na zemi ho vraj      
už dlhšiu dobu netreba.

Anjel nechoď ! Zostaň so mnou!   
Mohol by som, povedal.    
No stratil by som život,    
o niekoľko rokov. 

Musím odísť, raz sa vrátim    
spoznáš ma, až budem spať  
cez rovnaké oči moje     
keď  zavreté ich budem mať. 
 

A dovtedy, kam chodiť mám?
         
Nenájdeš svoj pokoj opäť
no neboj sa, veď nie si sám
možno zájdeš na návštevu
k niekomu, čo videl ma.
            
Návšteva sa nekonala
bol to vpád a riadne drzý
metla ľudstva vtedy mala
nado mnou tie svoje prsty.
      
Byť v ten večer sám
ktovie ako dlho
čakať by som musel
na anjela svojho.
     
Nevadí, veď od toho
priateľov tu mám.
     
Anjel sa raz opäť vrátil
dal mi Teba
zas sa stratil.
    
Chcel som mu aj poďakovať
on však gesto spravil beťár.
Poslal mi tiež SMS-ku:
TIE DROBNE SI NECHAJ
V SVOJOM VELKOM VRECKU
   
Teraz sa ho nechcem pýtať
kedy mi ťa zoberie.
Nenávidím tento výklad
v jazykovej opere.
   
To teba mi dal, Petra krásna
tak posielam ti malé básňa
nech vieš ako bolo
predtým bez teba
a teraz s tebou.

Budem sa však držať méty
keď puknúť srdce bude chcieť ti
kto vie čítať budúcnosť
nech odhodí tú svoju vrúcnosť
a nech prezradí
čo sa chystá
s nami dvoma spraviť 
anjel – kariérista.
    
Lebo naposledy keď tu bol
povedať to zabudol.

A možno len nestihol.

         
 Milo - SmartMio