Písmák Mama pre syna spaví všetko
Prišli sme s Alicou k rodičom, šli sme autom, MHD prestala premávať asi pred dvoma týžďnami, tesne pedtým sme sa s Alicou zobrali. Ono aj tak už dokopy nikto nikam necestoval tak na čo. Veľa ľuďí odišlo na vidiek. Spoznávať krásy prírody a tak.
Návšteva z Andromédy
Vcelku dobre sa mi podarilo otvoriť dvere, aj keď treba si priznať, že to bolo asi na piaty pokus, fakt nechápem prečo robia tie kľúčové dierky také úzke, človek aby nosil so sebou lupu. Vtme som zakopol osvoje topánky, ktoré som poobede ako vždy nechal rovno pod nohami apo pamäti som nahmatal vypínač svetla. Je zaujímavé, že sa to volá vypínač svetla aj vprípade že to svetlo chcem zapnúť. Skôr by sa to malo volať „vypínač tmy“, keďže vpodstate ním vypnem tmu.
Ako som šiel do Vietnamu na ponožky
Viete, som zvýchodneho Slovenska, hladová dolina. Ludia sú tu milí ašetrní, taký som aj ja. Bolo mi ľúto dávať 30,- Sk za 5 párov ponožiek - dať zarobiť Vietnamcom (nieže by som bol rasista, ale prečo majú na mne zarábať práve šikmooký ryžo žrúti. )atak som sa rozhodol ísť rovno ku zdroju akupovať za veľkoobchodné ceny.
Kláštor Poznania I.
„Otče, prepáč, že ťa vyrušujem vmodlitbách“ povedal som ticho azostal stáť na prahu cely. Čierna kapucňa mi zakrývala tvár, sutanu som mal až po zem, na bosých nohách ma chladil studený mramor. Otec pokračoval vtichom modlení.
Kraasenme krasnenme, lent jelktr,
Liivitruchts kal tha vrmust djupst.
Príhovor na Veronikinom pohrebe
Zišli sme sa tu dnes na poslednej rozlúčke sVeronikou, dcérou, sestrou apriateľkou. Smútime za ňou všetci, všetci po svojom apreto aj ja môžem hovoriť iba za seba.
Spoznal som ju vtreťom ročníku strednej školy vautobuse. Áno vMHD.
Veronika I.
Všetky najkrajšie zvuky sa spojili vtvojom mene. Ako rád som počúval tvoj hlas, ako rád som sa dotýkal tvojich vlasov. Miloval som tvoju chôdzu avšetky drobné chybičky, ktoré som poznal iba ja. Bola si mojim slnkom dňa imesiacom noci.
Veronika II.
Ahoj Veronika. Tak som tu zas. Ja viem, asi ti už leziem na nervy. No čo mám robiť, deň bez teba nevydržím.
Zámok Dúhy
„Otec. Sadni si, chcem sa stebou porozprávať. “ Čakal som, že sa to raz stane, muselo to prísť. Vybral som fľašu 30 ročného vína, dva poháre asadol si knemu.
Zmena
Asi sa zmením. Po dlhých rokoch milého, usmievavého chlapca sa chcem konečne stať sám sebou. Nebudem predsa do konca života hrať pre svoje okolie. Je únavné mať vkaždej situácii na tvári úsmev, vedieť poradiť, keď niekto príde požiadať oradu, byť priateľský ku každému aza každých okolností.
Keď hviezdy kričia
Počul som hviezdy svietiť. Nie, kričať. Kričali na mesiac: “Zastav ich, to nesmú, prečo to dovolíš. ”.