Písmák Zbierka zákonov schválností
Mohol by som mať
na každom prste jedno dievča
–Lenže ja sa musím
schválne špárať vnose
O realitách ktoré sa nikdy nestanú snami
LETOMRIAVKY
Aj tak mám pocit, že som väčší blázon ,
ako tí ostatní,
že sa potrebujem čas od času zblázniť
... kým spíš
Zvyk je železná košeľa
hrdzavej mysle
zaobalenej do štyroch
ročných období:
Ja milujem , ty miluješ
Počuť ako sa nám lámu telá.
Nevládzem dvíhať nohy,
- potkýňam sa o lásku
Matka príroda to tak chcela,
Na stope
Dlhé, rozpustené vlasy,
brada,
nekonvenčné správanie,
atypické názory,
Táto báseň je tabu
Ono to písanie je bohovská vec
–úplne tutová, keď vás život kope do riti
že až skackáte
Je to príma ako nanuk
Modlitba za chradnutie
Srdce vo výlevke,
neskôr aj na dlani
Zabitý prirodzenou smrťou (niekde vo vani)
naslúcham po volaní
Čaj o piatej
Keď čajky sú výplody
pohnutia mysle neskorých
rán tvojej jesene
Miešam si mätu pomedzi
Z tej poézie mám špinavé ruky...
Stretni ma v smere hodinových ručičiek
budem tam len tak stáť
v morálnom vákuu tejto doby
celkom bez charakteru
NIČ V ZLOM, NIČ V DOBROM
Pozdravte ženy zvýchodného bloku
Čapkajte Válce mlokú
Natrhajte deti kvetov
Položte ich k oným svetom
Pojednanie o cirkvi
Všetci sú svätí, keď ide do tuhého,
všetci sú tuhí, keď ide osvätých
Svätí, svätí, svätí
Kajúcnici vkapucniach
Prší, pršúta, pršolí...
Klepoce dážď na parapety našich snov,
do duší jemne zateká.
Každý večer sa cítim mierne stratený
akaždé ráno nachádzam vsebe
Pejl blu:
Písať si, zatiaľ čo Lou Reed
vláčne tancuje
po strunách v mojich ušiach
Sedieť si vo vlaku
Báseň má črevá, ktoré sú slepé...
Nad deravou kulisou
dotrhanej básne
rozjímam
prečo veci zvyknú
Ráno 29. 7. 2010
Vždy, keď ráno vychádza slnko
roztáčajú sa mechanizmy svetla
aty zapadáš do súkolia svojho bytia
To tiché bzučanie sa zdá byť dokonalé
Óda na Salome
Salome ako salonkupotichu na sklonkuchladného večerapotajme večerámSo šmuhou na ústach,pomaly po sústachv y ch u t n á v a mnávaly radostiz horkastej sladkostistočenej do básnejemne a noblesnemaličkou Martinou.
Ad absurdum
Ako to, že lepšie klameš, než ja hovorím pravdu. Farebná ako život vKáthmandúPopiskuje si niečo ako look back in angeraja nemám poňatia, čo tým myslíapravdupovediac mi to vôbec nevadí
vystačila by si aj sbúdou pre psa aJežiškom na krížiku visiacim rovno medzi prsiamikeby. Ferlinghetti ostal vParíži
Je taká príma, že. Vždy, keď je nadosah nie anie sa rozpšať(to je osud hlúpákov sdáždnikom)
modré zneba azahrsť sľubov-jediné, čo kedy dostala(arada posunie ďalej)
Amanita fatale
Ach, Amanitazakusni sa do mojich škvŕn ponor sa do mojich snov
A hlodaj v halucinogénnom ošiale všetko, čo ešte zostaloZ tohto života aj tak nevyviazneme živí.
Čajová...
Strčila si si kvety do vlasova mňa napadlo, želáska začína metaforouZmohol som sa na úsmev a ty si pochopila, žev tom dotrhanom tričku mi dá celý svet pokoj
Spýtal som sa, kedy zomrelo mŕtve more a koľko detí mala matka Tereza
Ty si si len strčila daľšie kvety do vlasova oni kvitli až do San Francisca ruka v ruke s oblohou
A nezávisle od toho niekto usúdil, že dnešný deň bol fajn.
Kanibal
Že vraj
som tým, čo jem
A nemôžem byť človekom
O štvrť som zistil, že už
Hepi
Ách,
Som taký šťastný.
Som taký šťastný, že
vám to musím povedať.
Špinopis
Poď na moju hlavohruď,
keď už som ten
"odporný hmyz"
Ktorá časť teba mi
Funerál
Posledná jazda smrti
na katafalku
Trefa do čierneho
(ach, vy rasisti)
Kapor, Stromček a iné Traumy
Zasa sú tu vianoce.
Sviatky radosti a pokoja.
Sviatky, na ktoré sa všetcia celý rok tešíme, aby sme mohli v inkriminovaný čas vainočný
páchať presný opak.
42
Rozmýšľam sám nad sebou
. zatiaľ čo metastázy stiahli
Ľubomíra Brenčiča
do hlbín večného spánku
Predvianočná...
Dnešná noc bola dosť hektická
Hmla sporadicky slintá ulice
Šmatlem sa domov celkom sám
(Slovensko našlo pubertstar)
Splním ti spln
Splním ti sľub, sľúbim ti spln
a potom
Pozbieram mihajúce sa mihalnice
Zrátam všetky pehy
Odpusť...
Odpusť mi, že som človek
nedokonalý na tvoj obraz
Odpusť mi, že nemám
chrbtovú kosť
Deminutívum zvuku
Chytil somčierny zákal dušeSom amatérTuberkulózneVykašliavam klišéiluzórnych sférSplietam nite smútku vakordy zvuku, lebojeho zdrobnenina neexistujeAkordy v bič padlých nádejía vôbec. Na jednej strune to však nepočuťTak ako v mojej hlave nepočuť šummyšlienok, šu šu šu(pobozkám ťa na. )Nemyslenie nebolíDokonalé alibi,prečo byť blbcomKalkulácia výčitiekmračí obočie arezignuje z postunočnej moryNa križovatke ideívytrubujú citové kalamityPoďme si lahnúť dokorán, oblizovať stalaktitykvap, kvap, kvap. Toľko, koľko ich treba,kým si neuvedomíme,že mať je nebyť a byťznamenánemať.
Stromy sú prázne
Zasnilo sa mi, že deti vymizli z ulíc
Že preliezky zožrala akási
zákerná hrdza
Že kúty, za ktorými sme sa
Provokácia
Keď ma zmorí kyslíkusadím sa ako kalSediment nie je naškodu , keby mozog vynechalPred použitímpretrepaťskoro ako džúsVyholení chlapciz "Funus service blues"Tí teda hrať vedia. Tí teda vediaa ja svoje.
Kto hľadá , stratil...
Vyvíjam sa v nejakej zvláštnej izolácii zmyslového kŕča Voayeur súlože citu s rozumom, existencia pochybností vo vratnom obale prchavá ako etanol Chuchvalec myšlienok, túlajúci sa po vreckách Priesvitný tulák s polámaným vnútrom hľadajúci črepiny toho, na čom skutočne záleží Zakvačený do kníh, bez pochopenia okolia Utrhnutý blázon bežiaci cez polia obilia vietor pažravý Utrhnutý z reťaze konvencií štekám na všetky smery svoju malú bezvýznamnú pravdu a to jediné ma tu ešte drží.
Botanická záhrada
slnko dohára babím letom za bránou betónovej púšteTúlam sa bezcieľne rajom medzi machom a gaštanmiCítim, že som domana tomto miesteSymfónie farieb a zákutia plné kľuduutkané z papradíSedím na lavičke medzipadajúcimi listamiA cítim ako stromy zomierajú postojačkyzatiaľ čo ozvena opakujemojemyšlienky.
Nejak bude? 2 (pokračovanie)
Zavolal frajerke.
-Máš.
-Podľa toho čo.
-Neser ma, máš alebo nie.
Recept na... ?
Rozbil som deväť zrkadielTo by mi malo do konca života stačiťMäkké svetlo z ich črepíndopadá na tvár pokojnej hladinyZatiaľ pochrúmem trivianočné gule-len tak pre efektNech sa mi z huby ligoceK tomu pridať smútku diel,dva a pol sušenej slzyza hrsť neúspechu, podľa chutiŠtipku hnevuPovariť, premiešať a nechať tak. Elixír zúfalstvaA ešte ponožku k tomu -len tak pre arómu
Necháme vychladnúťa podávame so spomienkamiPožadovaný efekt sa dostavíraz. dva. TRIP
Voňavá špirála minulosti sa zaryje pod kožu ako mráz pod nechty a bolí.
Nejak bude?
-čo čumíš z toho okna ako dement. -Koľkokrát som ti hovorila, aby si vyhodil tie sprosté smeti. -Veď už idem. -Jebnutá piča, pomyslel si.
Disco trieska
Disco trieskaNo my nie sme psy, aby sme spali na kostiachAlkohol v rytme tlieska,kočky vyjú na poplachAtmosféra sa zlieva, hustneZvíjame sa v klbkáVšade sukne a. rožky a treska.
Perpetum pro debile...
Stavil som sa v pivnici
Pivnica je od slova pivo.
Tak teda v bicyklici
Storno.
Príliš veľa A
Šero a kroky do striezva a obilie a ticho
a vlastná samota a vruke
„to najlepšie, čo doma máme“
a kukurica a jej deti a kľud
Odkiaľ kam...?
Nikým nechcená generácia
Znudená a znechutená
Niet sa čomu čudovať
Neustále na hrane nových obzorov
straty a nálezy
Drvivé noci a tekuté reči
Dymová clona to prázdno v nás nevylieči
Trápenia uhasené v popolníku
Citové výlevy
Búrka 21/06/2007
deň, kedy aj notorici museli vytiahnúť zo skríň staré polámané pršiplášte a zúfalo vyraziť v ústrety svojmu klepáku.
Prvýkrát som to vzdal po tom, ako mi vietor urobil z dáždnika abstraktné umenie, uchýlil som sa do svojho kumbálu a privinul svoje pahýliky na struny basgitary a hral jemne pomaly elégie na Tvoje plačom vysílené oči a počúval to apokalyptycké besnenie vetra a búrky.
celé to bolo také náhle, búrlivé a úprimné, ako keby sa z Teba naraz vyvail na šero sveta všetok Tvoj smútok a vnútorná bolesť.
BALADA O DVOCH EXISTENCIÁCH VO VÍRE
Hľadina vyzerala pokojne , ale vždy bolo jasné , že jej jemné vlnenie sa raz zmení na strhujúci vír
Dve častice tohto jazera boli sústavne v dosahu , ale nedokázali dať to najavo , čakali na vír v nádeji , že ich to do neho vtiahne , čo sa aj stalo . Ocitli sa v ňom a spočiatku si to ani neuvedomili , ale čím viac hladina klesala , tým bol vír silnejiší a strhával ich vzájomné pohľady stále hlbšie a hlbšie a bližšie a bližšie , až boli napokon v tesnom dosahu , v ktorom sa vzájomne pútali , ale zároveň odstredivá sila víru im nedovolila zlúčiť sa v celok, do ktorého dokonale zapadali
Nedokázali to pokoriť.
Mohli spolu odísť , nechať sa strhnúť do víru .
ZO VŠETKÝCH CIEST JE PRAVÁ TÁ , PO KTOREJ SA K TEBE BLÍŽI STRACH
Môj vlak mi odišiel.
A ja nechcem čakať na ďaľší tak , ako som nečakal ani na tie predošlé
Zastal , ale nedokázal mi otvoriť dvere
Nedokázal nezastaviť
Blízke stretnutia štvrtého druhu
" Dbajte o to , aby vaše deti kráčali vo svetle Krista. " vtieravo vytruboval kostolný reproduktor pred hlavným vchodom , kde sa počas polnočnej omše mlátila partia asi piatich pätnasťročných zasranov , vzdávajúcich hold snímke "Fight club".
Očividne mali pána farára hlboko v piči. Hoci táto situácia vyzeralala dosť absurdne všetcia boli spokojní : mamičky , že majú synáčikov na omši , synáčikovia , že ojebabrali mamičky a velebného pána farára a pán farár , že mu v chráme božom nešomrú pätnásťroční , duchom neprítomní sopliaci , ktorí ho aj tak majú hlboko v .
November rain
Ešte pred dvoma týždňami bolo všetko ako má byť.
Dnes už nemám chuť ani na pivo. Viem,že to znie ako keby som bol skrachovaný alkoholik, ale ak niečo zduše neznášam,tak sú to tie presacharidované multiemulgátorové sračky typu coca-čosi,atď,ktoré sú vysvietené na rohu každej prdele,samozrejme dodávané spolu snádherným ksichtom nejakej dolárofilnej vykričanej jebačky zo spojených štátov komerčných,ktorá by si neváhala za patričnú finančnú protihodnotu,narvať fľašu hnedej kofeínovej nealkogebuziny hlboko do análu,kam koniec-koncov (teda aspoň u mňa) táto zubokazová srágora patrí.
Pôvodne som začal písať tento zgrc bielym písmom na čiernom pozadí,ale nakoľko som sa na to podujal vúplnej tme,už po chvíli ,mi došlo,že to nebol zrovna najlepší nápad.
TICHO AKO PO SMRTI
TICHO AKO PO SMRTI
Ďaľší deň , kedy sa neoplatí ani očumovať vyhnatého psa z okna vyhriateho bytu.
Obloha permanentne zahalená sivým jednoliatym mrakom zlovestne pesimistickej farby.
Sedím si bosý , sám so svojou ponurou náladou na zemi a rozmýšľam nad tým , aké by asi bolo sedieť opretý o studený radiátor s cigaretou v ústach a vyfukovať nemosúhlasiaci dym.
a promise for sale...
Počkám ťa na rohu koloseapod značkou koniec kruhového objazduZanôtim si svoj chorý swingšelestným rytmom vyspelého západuMožno sa stane niečo bytostne dôležité-ako pitva živého organizmuSvoje poznatky rozložím po piatej avenue-výpredaj skrachovaného poetizmu.
Nihilblues
Káva na dreze už dávno stratilatekutý charakter-Zatienila ju pašteka zakrádajúca saZ chladničky do koša-Kvapky z vodovodnej batérie sispravili zo špinavého riadu tobogán-A ty metabolizuješ celé dni v posteli bosá-Tvoje depresie ma pomaly degenerujú-Zaťiaľ, čo ty sa pred nimi kategorickyschovávaš v posteli-Ja s nimi nasávam po baroch,až kým nie som v delíriovej prdeli-ZOBUĎ SA, CHCE SA MI SPAŤ.
Generálka
Keď kvapkanie vody neúprosne stína hlavy sekundámSpravím si pštrosie vajce v alobaleMikrovlnka bude štastím určite celá bez sebaA myši sa poserú strachom na povale Zvažujem,či pustím aj plynový sporák Metán,etán,propán a bután S radosťou rozhodia môj barakV tom bordeli aspoň nebude vidieť ten bordelVyjdem von,zapálim si cigaretu a vysvetlím pánom od polície,Že nemám na tom určite žiaden podiel.
čapovaná úprimnosť...
Čapovaná úprimnosť sa háda o cenu Umenie oceniť sa,vedieťoceniť svoju fraškuSpalujúci pocit v krku mi šepká rakovinuJej predzvesť si tancuje po okolí samovoľne ako výtokHádky o to,čo nie jeSom tvor,ktorý nebolOkrúhly hranolZbytočné poznámky na stranu spasiťeľa v práškuInstancia pokrokuJazykom ti rozryjem láskuLásku,ktorou si zastrela exaktnú teóriu. Cigareta. Jej nechutný pach sa aroganatne tlačí medzi koncentrovaný chrupPapier zasvinený písmom nás spája bez ohľadu na to,že je zasvinenýObsah škeriaci sa nad degradovanou formousa chvastá všadeprítomným pseudopochopenímStrácam bunky,ktorými myslím,regulácia výkonu pochopeniaHašterivé hlasy bojujúce s fádnosťou skutočnostiSmiech,ktorý pozná vopred čomu sa mi smiaťSom delokalizovaný v tej beznádejnej spleti neselektovaných slovPovedali sme si,čo nám ležalo v žalúdkua usúdili sme,že musíme zostať. Zostať spolu navzájomZostať spolu navzájom v spoločnom šialenstve,ku ktorému vzbudzujeme rešpektLútosť,ktorou si chtiac-nechtiac chceme,ale nemôžme ublížiťNádherné jazvy po tvojich hmlistých snochTúžim si ich predstaviťSmrť z ich zdielaniaSmrť z nemožnej pravdyTak nádhernej a nemožnej.
Len tak...
Ľahnúť si s Tebou len tak do trávy
Tvoj pohľad - elementárna zložka mojej potravy
Ľahnúť si len tak do šťastia
Emócia , o ktorej nemám ani poňatia
Relatívny pokoj
Relatívny pokoj si na prvom fronte mojej existencie vybudoval kartónovú základňu
Čakám na osud v nepriateľskej uniforme,na dverách s ceduľou: NECH SA PÁČI,POĎŤE DNU. Nepociťujem žiadne antipatie,averzie ani riedkonohavicovú pokoru
Čakám len nevyhnutný centrický náraz a do potenciálu kartónu vkladám svoju dôveru
Nádej zomiera posledná,čiže nás všetkých prežije
Príchod odchodu
Prišiel som sa k vám stratiť
Vypočul som si jeden nepresvedčivý príbeh starého upoteného robotníka a ten príbeh mi uveril
Pochopil moju zúfalosť a ujal sa ma
Zobral ma na miesta,kde som sa pochopil